Zálesie

Obci Zálesie, vzdialenej asi pätnásť kilometrov na západ od Bratislavy, pred niekoľkými desiatkami rokov predpovedali zánik. Dnes zažíva vďaka blízkosti hlavného mesta Slovenska a stavebnému boomu nebývalý rozmach.

Ešte pred niečo vyše pätnástimi rokmi žilo v obci, ktorá sa od susednej Ivanky pri Dunaji naposledy osamostatnila v roku 1990, len asi 750 obyvateľov. Dnes je ich v Zálesí na trvalý pobyt prihlásených dvojnásobne viac a reálne v obci žijú viac ako dve tisícky ľudí.

Oproti minulosti Zálesie výrazne omladlo. Kým pred jedenástimi rokmi dosahoval vekový priemer obyvateľov päťdesiat rokov, dnes je to 35. Nižší vek obyvateľov kladie vyššie nároky na zabezpečenie starostlivosti o deti.

V Zálesí funguje materská škola pre 43 detí, kapacitne však už nestačí, preto sa uvažuje o jej rozšírení. Základnú školu obec nemá, deti preto musia cestovať za vzdelaním do Ivanky pri Dunaji či Bratislavy.

To, že sa noví obyvatelia nehlásia k trvalému pobytu v obci, komplikuje jej ďalší rozvoj. Podľa starostu Jozefa Meška tým, že si niekoľko stoviek obyvateľov nenahlásilo trvalý pobyt, obec prichádza ročne o viac ako štyri milióny korún (133-tisíc eur) na podielovej dani. Keďže počet prihlásených ľudí na trvalý pobyt nepresahuje dve tisícky, nemôže zo štátneho rozpočtu čerpať ani prostriedky na budovanie infraštruktúry, napríklad kanalizácie či chodníkov. Obecný rozpočet nestačí pokrývať tieto potreby, aj preto si prístupové cesty k novým domom musia financovať ich majitelia z vlastných prostriedkov.

Čakanie na služby

Zálesie síce má pravidelné autobusové spojenie s Bratislavou i okolitými obcami, no až štyri pätiny obyvateľov dochádzajú za prácou do hlavného mesta individuálne.

Potenciálnych záujemcov o stavbu či kúpu nehnuteľnosti v obci môže odradiť iba ak nedostatočná vybavenosť službami.

V Zálesí funguje niekoľko predajní, jazdecká škola, reštaurácia a kultúrny dom, ktorý slúži nielen na spoločenské, ale aj športové podujatia či bohoslužby. Chýba tu však napríklad pošta. Stavebný úrad má obec spoločný s Ivankou pri Dunaji, priamo v Zálesí jeho služby môžu využívať občania iba vo štvrtok.

Súčasný počet obyvateľov zatiaľ nedokázal pritiahnuť do obce ani záujemcov o poskytovanie lekárskych či lekárnických služieb, hoci správa obce s investorom už vytvorili pre ne podmienky v bytovom dome na Muškátovej ulici.

Domy so súkromím

Napriek nedobudovanej infraštruktúre a slabším službám je o bývanie v pokojnej lokalite v blízkosti Malého Dunaja veľký záujem. V obci sa pritom stavajú nielen rodinné, ale aj bytové domy. "Keby sme každý týždeň ponúkli na predaj desať či dvadsať pozemkov, všetky by sme predali," tvrdí starosta.

Hoci o konečnej podobe územného plánu na najbližšie obdobie rozhodnú predstavitelia obce koncom septembra, počíta sa s tým, že na novú výstavbu bude v Zálesí vyčlenených asi 130 hektárov pôdy. Zväčša ide o voľné plochy, asi pätina parciel na výstavbu sa však nachádza v existujúcej zástavbe.

Aj keď pozemky určené na výstavbu sú v rukách súkromných vlastníkov, pri tvorbe štúdií na obytné zóny sa vedenie obce chce vyhnúť zahustenej výstavbe s mestotvornými prvkami. Podľa starostu Zálesia by väčšina jednotlivých parciel ponúkaných na predaj nemala mať menej ako šesť či sedem árov. Napriek tomu by po dokončení individuálnej výstavby do dvadsiatich rokov mohlo mať Zálesie šesť až sedemtisíc obyvateľov.