BRATISLAVA. Parlament vyhovel želaniu premiéra, aby zákon o minimálnej mzde zmenil tak rýchlo, ako sa len dá.
Už v utorok, len čo sa začala jeho septembrová schôdza, rozhodol, že zmenu tohto zákona urobí v „skrátenom legislatívnom konaní“. A už včera k tomu zasadli jeho výbory.
Z právneho hľadiska je všetko v poriadku, a to aj napriek tomu, že skrátené legislatívne konanie je výnimočný inštitút.
Rokovací poriadok parlamentu ho umožňuje „za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody“.
Dôvodom na skrátenie procedúry je podľa vlády to, „aby nedošlo k ohrozeniu základných práv a slobôd“. Ministerka Viera Tomanová sa odvoláva na medzinárodné dokumenty, podľa ktorých „musí minimálna výška mzdy zabezpečiť zamestnancovi a jeho rodine slušný život“.
Opozícia takýto postup ostro kritizovala. Podpredseda KDH Július Brocka povedal, že to „je výrazom chaotického spôsobu vládnutia tejto vlády“.
Mnohí sa ministerky pýtali, čo také sa na Slovensku deje, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných práv. Ona na to reagovala, že to je v záujme zamestnancov s najnižšou mzdou.
Koalícia chce zvýšiť minimálnu mzdu na 8900 korún mesačne. Stačí už len zmeniť zákon, ktorý tomu bráni. To predstavuje dve hlasovania za sebou. Zákon musí vyjsť v zbierke zákonov skôr ako 1. októbra, inak vláda nestihne, čo chce.
Keď ho Národná rada prijme, jej kancelária musí vyhotoviť jeho čistopis. Na to má tri dni, povedal hovorca jej predsedu Jozef Plško.
Zákon doručia prezidentovi a on má 15 dní na to, či ho podpíše alebo nie. „Neznamená to však, že túto lehotu musí naplniť do posledného dňa. Teoreticky je teda možné, že o zákone by mohol rozhodnúť skôr,“ povedal jeho hovorca Marek Trubač.
Autor: Jozef Čavojec © SME
