Prezident Slovenského paralympijského výboru mal v hľadisku početnú i hlasitú podporu. S vlajkou opásanou okolo bokov prežívala duel aj jeho priateľka Iveta Radičová, známa tvár politickej scény. Tiež skončila v zlomenej póze, po chvíli sa vzchopila a vyprevadila vyradeného hráča potleskom.
Ján Riapoš mal v mixzóne tesne po zápase vyrovnaný hlas. „V Pekingu bol nespravodlivý systém nasadzovania. V našej základnej skupine, o ktorej som už po žrebe vyhlásil, že je skupinou smrti, sme s Kórejčanom hrali vlastne predčasné semifinále. Takto som skončil celkovo na piatej až ôsmej pozícii, čo nie je zlé.“
V Aténach Riapoš pri odlišnom hracom systéme napriek jednej prehre postúpil zo skupiny z druhého miesta a vo finále triumfoval nad iným Kórejčanom.
Súboj s Mookom, bronzovým medailistom z Atén, ktorého Riapoš pred tri štvrte rokom zdolal v Honkgkongu, sa zlomil v druhom sete, keď náš reprezentant stratil vedenie 9:6 a prehral set 9:11. „Súper mal nesmierne šťastný deň na „svine“. Toľko lôpt cez pásku sa v jednom zápase málokedy vyskytne. Keby päťdesiat percent z nich prešlo na moju stranu normálne, určite by som mal väčšie šance. Svoj výkon hodnotím na tri mínus. Pred zápasom som sa cítil normálne, počas neho som vnímal podporu v hľadisku, no sústredil som sa len na svoj výkon.“
Riapoš neodpinkol ani mediálne pretriasané dohady, či sa jeho prípadná olympijská medaila má stať symbolom žiadosti o ruku priateľky Radičovej. „Od medaily to naozaj nezávisí. Všetko bude, len si na to ešte počkáme.“
Štyridsaťročný Riapoš bude spolu s Rastislavom Revúckym v Pekingu ešte bojovať v súťaži dvojčlenných družstiev, kde sa necíti bez šancí. Dvojčlenné družstvá hrajú systémom tenisového daviscupu so štvorhrou na záver. Samotný turnaj štvorhier v paralympijskom programe nefiguruje.
Autor: Peking
