KÁBUL, BRATISLAVA. Výbuch bol až taký veľký, že aj desiaty deň po bombardovaní v dedine Azizabád našli v troskách zničených domov jednu z detských obetí náletu NATO. Aliancia mala zaútočiť na skupinu rebelov Talibanu, trafila však civilistov.
Obyvatelia dediny v západnej provincii Herát (na snímke ČTK/AP) sú presvedčení, že obetí, najmä žien a detí, bolo vyše 90. Išlo tak pravdepodobne o najkrvavejší útok amerických jednotiek od začiatku vojny v Afganistane v roku 2001.
Dôkazy
Američania, ktorí útoku 22. augusta velili, najskôr pripúšťali len okolo päť civilných strát a okolo 30 mŕtvych extrémistov.
S pribúdajúcimi dôkazmi, fotografiami z mobilov, čerstvými hrobmi a výpoveďami svedkov začali americkú verziu podľa denníka New York Times spochybňovať aj medzinárodné ľudskoprávne organizácie, afganská vláda či OSN. Pentagon sa nakoniec rozhodol, že tragédiu v Heráte znovu vyšetrí. „Afganci majú náš záväzok, aby sa dozvedeli pravdu,“ povedal generál David McKiernan.
Stále rastúci počet civilných obetí pri bojoch proti Talibanu nepomáha koaličným jednotkám pri získavaní dôvery Afgancov. Medzinárodná organizácia Human Rights Watch tvrdí, že v uplynulých rokoch sa ich počet až strojnásobil.
Nezaujímavé štatistiky
Útoky, pri ktorých umierajú civilisti, sa nielenže objavujú znepokojivo pravidelne, ale podľa magazínu Time navyše zaujmú pozornosť svetových médií, len keď je počet ich obetí niekoľko desiatok.
V ťažkej situácii je najmä afganský prezident Hamíd Karzaj, ktorého moc siaha horko ťažko za hranice hlavného mesta.
V odľahlých regiónoch, kde majú silnejšie slovo tradiční kmeňoví vodcovia, tragické omyly len posilňujú propagandu Talibanu.
