Karen Fennerová, Camden, New Jersey
Lebo kultúra sa ťažko vyjadruje v číslach. A finančná analýza je takmer vždy na začiatku vyhodnocovania fúzie spolu s istou strategickou analýzou.
Ak sa tieto hodnotenia zdajú pozitívne, tak môže nastať kultúrne porovnanie fúzovaných spoločností. Môže – lebo v čase, keď sa fúzia začne zdať príťažlivou, treba počítať s horúčkou uzatváraného obchodu. A zároveň sa začína vytrácať schopnosť cúvnuť.
Človek by sa nazdal, že pri fúziovo-akvizičnej aktivite za posledné roky už všetci mohli prísť na to, ako nepodľahnúť horúčke uzatváraného obchodu. Táto horúčka je často neúprosná. Jedným z následkov je nevšímavosť voči zásadným kultúrnym rozdielom fúzujúcich spoločností. No v šialenom šprinte k cieľovej páske dochádza aj k ďalším chybám.
Možno jedna z najbolestnejších je syndróm rukojemníka naruby: akvizítor tak veľmi túži po transakcii, že robí ústupky, ktoré sú prinajlepšom poľutovaniahodné a prinajhoršom ničivé. Vtedy sa často kupujúci vzdá toľkých vecí, že napokon sa získaná spoločnosť vôbec nedá považovať za získanú. Robí všetko po vlastnej osi – od stratégie cez personálne rozhodnutia až po základné hodnoty.
K novému majiteľovi majú firmy sklon správať sa tak, ako keby patril do iného štátu a navyše nepriateľského. Niet divu, že väčšina „majiteľov“ v situácii rukojemníka naruby si napokon začne klásť otázku: „Načo som zaplatil všetky tie peniaze?“
Klasická ukážka sa momentálne odohráva v Boston Scientific Corp. Začala sa v roku 2004, keď firma zaplatila 742 miliónov dolárov plus podiely na zisku, aby získala kalifornskú spoločnosť Advanced Bionics. V čase kúpy bola Advanced Bionics v strate, no Boston Scientific bola presvedčená, že tento obchod má potenciál priniesť obrovské výnosy a úspech. A možno sa tak jedného dňa aj stane. No v tejto chvíli obe firmy proti sebe bojujú pred federálnym súdom. V zásade ide o ústupok, ktorý sa urobil v procese rokovania. Alfred Mann, majiteľ Advanced Bionics, trval na tom, že ostane na čele firmy. Nákupnou horúčkou zmietaná Boston Scientific povedala „áno“. Možno si jej šéfovia mysleli, že 81-ročný Mann sa čoskoro odoberie do dôchodku. Možno si mysleli, že im nechá rozhodujúce slovo alebo privedie firmu k ziskovosti. Nič z toho sa nestalo.
Preto spoločnosť požiadala Manna, aby odstúpil, pretože sa vzpiera zmenám nutným na to, aby firma začala zarábať. Mann toto tvrdenie odmietol a odmietol aj odstúpiť s odvolaním na zmluvu Federálny sudca sa priklonil k jeho názoru a Boston Scientific sa odvolali.
Nevieme o tomto prípade dosť na to, aby sme rozhodli, ktorá strana je v práve. No vieme, že syndróm rukojemníka naruby za žiadnu sumu nestojí. Ak nemôžete kúpiť firmu za svojich podmienok, potlačte spaľujúcu túžbu alebo si aspoň vybudujte ochranu. V situácii opísanej vyššie nepristúpte na podiely zo zisku, ale ponúknite jasne: istú sumu za zotrvanie vo funkcii istý čas a potom odstupné za riaditeľské miesto vtedy, keď sa vy rozhodnete. Takáto dohoda vám poskytne voľnú ruku na zmeny, ktorými pozdvihnete akvizíciu na vyššiu úroveň.
Nikto nie je rád rukojemníkom. No syndróm rukojemníka naruby prináša navyše urážku. Olúpia vás vašou vlastnou zbraňou.
New York Times Syndicate začal koncom roka 2005 týždenne uverejňovať otázky čitateľov a odpovede Jacka a Suzy Welchovcov. Otázky sa posielajú na adresu Winning@nytimes.com. Najzaujímavejšie z nich sa dostávajú na stránky New York Times. Denník SME ich prináša v pravidelnom seriáli.Autor: Jack & Suzy Welchovci