Nedeľa podvečer, Zuzana Hausnerová rozdáva deťom posledné pokyny. O chvíľu odchádza do práce. A rodina sa bez nej bude musieť zaobísť dva týždne. Taký je životný rytmus opatrovateliek, ktoré odchádzajú za svojimi klientmi do neďalekého Rakúska.
Pri jednom klientovi sa väčšinou striedajú dvaja opatrovatelia. Turnusy sú dvoj- alebo trojtýždenné; dva týždne bývajú priamo v rodine klienta a sú k dispozícii 24 hodín denne, dva týždne sú doma s rodinou. Medzi ich povinnosti patrí zdravotná starostlivosť, pomoc pri udržiavaní hygieny, pri obliekaní a vyzliekaní, prípadne prechádzky a ďalšie drobné služby. Denná odmena pre opatrovateľa je 55 až 60 eur.
Po novom - rakúske živnostníčky
Takto v Rakúsku pracuje podľa odhadov úradov asi 25tisíc slovenských opatrovateliek. V minulosti mnohé vykonávali svoju prácu načierno, pretože získať povolenie na opatrovateľskú činnosť bolo veľmi ťažké. Koncom minulého roka sa však situácia zmenila; Rakúšania priznali akútny nedostatok domácich pracovných síl v tejto profesii a umožnili opatrovateľkám z nových členských krajín EÚ získať legalizáciu činnosti, mnohé si v tejto krajine zaregistrovali živnosť na opatrovateľské služby. Niektoré organizácie im ponúkali pri hľadaní legálnej práce aj pri vybavovačkách asistenciu.
„Ja som si všetko vybavila sama. Klienta mám a v tunajších pomeroch sa už vyznám, takže som s tým nemala problémy,“ hovorí Zuzana Hausnerová. Teraz odvádza Hausnerová v Rakúsku dane a platí si sociálne aj zdravotné poistenie. „Už mám nárok na rakúsky dôchodok,“ hovorí.
Do Anglicka najmenej na pol roka
Slovenské opatrovateľky však neodchádzajú iba do Rakúska. Výhodné platové podmienky ich lákajú aj do Nemecka, Talianska, Veľkej Británie či Írska. V týchto prípadoch však už ide o dlhodobejšie pobyty – agentúry, ktoré sprostredkúvajú opatrovateľov do Británie napríklad ponúkajú polročné až dvojročné zmluvy. Eliška Sklenárová pracovala v zariadení pre hendikepované deti v južnom Anglicku dva roky.
„Bývala som priamo v objekte a so svojou skupinou som trávila niekoľko hodín denne. K mojim povinnostiam patrili prechádzky, pracovná terapia v dielni aj asistencia pri osobnej hygiene a jedení,“ vysvetľuje Sklenárová. „Nebola to zlá práca, ale po dvoch rokoch som skončila, bola som z toho intenzívneho kontaktu s chorými duševne unavená.“
Do zahraničia takto odchádza zo Slovenska stredný zdravotnícky personál, ale aj absolventi rekvalifikačných kurzov. Väčšina krajín totiž požaduje, aby mali ľudia, ktorí sa chcú opatrovateľstvu na ich území venovať, odborné vzdelanie alebo primeranú prax, vyžaduje sa aj komunikatívna znalosť jazyka.
Odborné kurzy
Odborné opatrovateľské kurzy poskytujú napríklad pobočky Akadémie vzdelávania (AV) alebo Slovenského Červeného kríža (SČK). Oba kurzy sú akreditované a absolventi získajú osvedčenie platné aj v zahraničí.
Akadémia vzdelávania aj niektoré pobočky SČK ponúkajú aj kurzy kombinované s výučbou odbornej nemčiny.
V pobočke SČK v Topoľčanoch je záujem o kurzy opatrovateľstva dostatočný; hlásia sa ženy aj muži. „Niektorí majú napríklad strojárske vzdelanie, ale takáto práca ich láka viac. Nachádzajú dobré uplatnenie v zahraničí, ale aj v slovenských domovoch dôchodcov,“ hovorí riaditeľ pobočky SČK v Topoľčanoch. Podľa jeho slov asi polovica absolventov kurzu zostáva na Slovensku a polovica smeruje do zahraničia. Momentálne sa však neprihlásilo dosť záujemcov o kombináciu opatrovateľstva s nemčinou, takže otvárajú iba kurz bez jazykovej prípravy.
Kurz SČK trvá asi tri mesiace a 226 hodín sa delí medzi teóriu aj prax, rekvalifikačný kurz AV je 6týždňový a obsahuje 216 hodín.
„Po legislatívnych zmenách v tejto oblasti v Rakúsku sme zaznamenali zvýšený záujem, v tomto roku sme vydali už 590 nových osvedčení,“ hovorí Klaudia Šlihrá z Akadémie vzdelávania.
(gal)
