Príjem tukov u nich prekračuje odporúčanú hodnotu až o 16 percent. Závažným nedostatkom je aj málo rýb na jedálnom lístku detí.
BRATISLAVA. Detská obezita znepokojuje rovnako ako Ameriku aj štáty Európskej únie. Ročne v únii pribudne 400-tisíc detí v školskom veku a 85-tisíc z nich má nadváhu.
László Kovács, prednosta 2. detskej kliniky LF UK a Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave, hovorí, že ochorenia hormonálneho systému alebo genetické poruchy sú príčinou problému iba u necelých 4 percent obéznych detí. Obezitu väčšiny zapríčiňujú nesprávne stravovacie návyky a nedostatok pohybu v kombinácii s genetickými faktormi.
Pribúda najmä obéznych chlapcov okolo desiateho roku veku, ale aj mladších. "Asi tridsať percent z nich má poruchy kostí, poruchy pohybového aparátu, preddiabetes," hovorí doktor Kovács. "Ak nedocielime, aby ubrali, bude to mať pre nich celoživotné následky."
V strave chýbajú ryby
Detskou obezitou a jej nepriaznivými trendmi u nás sa zaoberal aj tohtoročný prieskum špecialistov na výživu z Lekárskej fakulty UK a Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave. Zapojili doň takmer 6-tisíc školákov z 13 okresov a z Bratislavy.
"Prieskum nadväzuje na vlaňajší a priniesol odpoveď na to, aká je úroveň príjmu ochranných živín u školákov," povedala doktorka Katarína Babinská z Fyziologického ústavu lekárskej fakulty. Výsledky podľa nej ukázali, že príjem živín u detí nie je vyvážený.
Príjem vláknin a vitamínu C dosahuje odporúčané výživové dávky, príjem tukov však u chlapcov prekračuje odporúčanú hodnotu až o 16 percent. Dievčatá sú v tomto disciplinovanejšie, dbajú na líniu.
Za najzávažnejšie nedostatky v stravovaní školákov odborníci považujú práve prílišný príjem tukov u chlapcov, nedostatočné zastúpenie rýb, nedostatočný príjem zinku a medi. Príjem vápnika je rovnako slabý ako pred desiatimi rokmi. Deti tiež pijú priveľa sladených nápojov.
Na Slovensku až 39 percent detí neraňajkuje, výnimkou nie je ani Bratislava, kde takto odchádza do školy 37 percent detí.
Ani do školy už nechodia pešo
Civilizačné trendy v posledných desaťročiach zmenili nielen stravovacie zvyky, ale aj pohybové aktivity detí. Čoraz viac detí trávi voľný čas pasívne. Takmer 4 hodiny denne priemerne strávia pri televízii a hrou na počítači.
Predlžuje sa aj čas, ktorý trávia v škole a učením. "Negatívnym faktorom je aj vozenie detí autom do školy," hovorí Eva Vitáriušová z Detskej fakultnej nemocnice, ktorá sa zasa podieľala na výskume pohybových aktivít a dennom režime našich školákov.
Vyšetrili vyše tritisíc detí, z toho 51,5 percenta dievčat, od 6 do 17 rokov. Išlo o žiakov mestských a vidieckych základných škôl z regiónov Nové Zámky, Komárno, Čadca, Prešov, Bardejov, Žiar nad Hronom, Prievidza a Dolný Kubín. Samostatne sa vyhodnocovali dotazníky 320 detí z Bratislavy z mestskej a sídliskovej školy.
"Na vidieku priaznivo hodnotíme množstvo času, ktoré deti strávili pohybom. Pobyt vonku uprednostnili pred hrou na počítači," povedala Vitáriušová. "V Bratislave sa pohybujú viac deti z mestských škôl. Deti zo sídliska viac sedia pri počítači."
Švédom zdraželi sladké nápoje
Zlé návyky školákov podporuje aj sortiment predávaný v školských bufetoch. Ponúkajú priveľa sladkostí, presladených nápojov, čipsov a podobne.
Doktor Kovács hovorí, že je to aj ekonomická otázka. Škola môže len ťažko firme, ktorá prevádzkuje bufet, nadiktovať, čo má predávať.
Kovács si myslí, že bude trvať roky, kým sa dostane do podvedomia propaganda o správnej výžive. "Teraz som čítal, ako to vyriešili vo Švédsku. Ceny sladených nápojov zvýšili natoľko, že ľudia si začali všímať aj čistú vodu."
