Anthony Hopkins ako Dr. Hannibal Lecter. FOTO - REUTERS
Kto by si nepamätal tie pokojné oči kanibala? Veľký detail nehybných zreničiek a zúrivé nebovo modré dúhovky Anthonyho Hopkinsa. Film Mlčanie jahniat získal pred desiatimi rokmi päť Oscarov. Jeho hyperinteligentný ľudožravý hrdina sa stal inšpiráciou pre celé húfy psychopatov a hromadných vrahov, od neho odvodených. Kanibal - estét bol zloduchom desaťročia.
Dnes má v Bratislave premiéru pokračovanie filmu Mlčanie jahniat, snímka Hannibal. Jonathan Demme, režisér Mlčania jahniat, sa vyjadril, že pokračovania ho nikdy nezaujímali, a nový projekt odmietol. Poďakovala sa aj Jodie Fosterová, Hopkinsova partnerka v Mlčaní jahniat. Najskôr si vypýtala dvadsaťmiliónový honorár, a potom oznámila, že ju príliš zamestnávajú iné projekty.
Obidvom sa však vraj hlavne nepáčil scenár. Súdiac podľa reakcií v amerických a francúzskych novinách, ten sa okrem protagonistov nepáčil nikomu. O réžii hviezdneho Ridleyho Scotta tiež len ťažko nájdete dobré slovo.
„Ešte vraciam“
No za prvý víkend od premiéry Hannibal len v Amerike zarobil 58 miliónov. Vyštartoval ešte lepšie než Jurský park, a pritom s vylúčením významnej diváckej skupiny, pretože v Spojených štátoch je prístupný až od sedemnástich rokov.
„Zbožňujem mozog. Vždy som ho mal rád,“ vyjadrila sa herečka Lauren Bacallová pre USA Today na slávnostnej recepcii, na ktorú väčšina prominentných hostí počas premiéry prešla chuť.
„Ešte stále vraciam,“ komentovala premiéru americká herečka Ellen Barkinová.
Doktor Hannibal Lecter po desiatich rokoch žije inkognito vo Florencii a je váženým kurátorom múzea. Prednáša na ušľachtilé témy a pije presso v príjemných kaviarňach. Dlho sa nedeje nič.
To, čo potom príde, stojí za to. V Mlčaní jahniat sme sa dozvedeli, že k ľudskému mozgu s fazuľkami fava patrí chianti, v Hannibalovi to uvidíme. Ridley Scott necháva Hannibala predviesť všetky svoje príšerné fantázie pred kamerou.
Kým Jonathan Demm v Mlčaní jahniat líči príbeh priepastného kolapsu identít, a desivé náznaky s pomocou klaustrofobickej kamery rozohrávajú - najmä - hrôzu našich vlastných fantázií, Ridley Scott nakrútil len horor.
Úspech a zhnusenie
Združenie nemeckých filmových distributérov sa po búrlivých diskusiách rozhodlo pripustiť na Hannibala až divákov od osemnástich rokov: „Brutálne obrazy z filmu sa môžu vo vedomí dospievajúcich divákov nevedome osamostatniť, stratiť kontext.“ Navyše, obraz duchaplného kanibala nedáva nezrelému divákovi žiadny nástroj, ako sa vymedziť voči zlu.
Brutalita v Hannibalovi je samoúčelná, neslúži príbehu, tvrdí francúzsky denník Le Monde. „Nechápem, aký zmysel má takto inšpirovať psychopatov?“ pýta sa.
Anthony Hopkins - mimochodom - neje ani biftek. Dáva prednosť rybe, sendviču so syrom, a z brutálnych scén nemá žiadne zlé sny. Jeho zlým snom je politická korektnosť. „Mám des z kultu priemernosti. Political correctness je to pravé zlo nášho sveta. Zábrany a vnútorná cenzúra spôsobili hrozné veci: inkvizíciu, fašizmus, mccarthyizmus. Puritanizmus a potláčanie tienistej stránky človeka spustošili svet.“
Zrejme máte záľubu v temných stránkach ľudskej duše, pýtali sa novinári Sira Anthonyho Hopkinsa na tlačovej besede na festivale Berlinale. „Pravdaže, a publikum tiež. Vy nie? Nikto sa z toho nezblázni, keď si na pár minút vychutná des. Aj deťom sa vždy rozprávali hrôzostrašné historky a nemuseli za to chodiť k psychiatrom. Otec mi zvykol rozprávať o čiernom mužovi. Nedýchal som od strachu, a potom sa mi na tom o to lepšie smialo.“
Skončíte v nemocnici
Americkí a európski distributéri sa síce rozhodli pustiť na Hannibala len dospelých, no všetci vedia, že toto obmedzenie návštevnosti zas až tak neublíži. Skôr naopak.
Čím hroznejší chýr, tým úžasnejší zážitok a čím neprístupnejšie, tým lepšie. Vidieť znamená skúšku odvahy. A mládež dnes presne toto vyhľadáva, hovoria sociológovia.
Počas talianskej premiéry museli štyri diváčky z publika odniesť a ošetriť v nemocnici, oznamovala novinárom producentka Martha DiLaurentiis s istou hrdosťou.
Mohlo to byť napríklad vtedy, keď Hannibal zreže omráčenej obeti vršok lebky a naberá si z mozgového laloku, elegantnými pohybmi krája plátky a opeká narýchlo ako minútku. Dobrú chuť.
ANDREA PUKOVÁ
