BRATISLAVA. Postoj Slovenska k vstupu Gruzínska do Severoatlantickej aliancie sa nezmenil ani po vyostrení jeho konfliktu s Ruskom. Hoci premiér Robert Fico ešte nedávno hovoril o Gruzíncoch ako o provokatéroch, včera podporil ich snahu vstúpiť do NATO.
„Každý, kto spĺňa podmienky do akejkoľvek organizácie, má právo do nej vstúpiť,“ zhodol sa Fico s ministrom obrany Jaroslavom Baškom zo Smeru.
Baška pre agentúru SITA povedal, že Gruzínsko by sa malo stať členom NATO. „Slovenská republika vždy robila politiku otvorených dverí. Myslím si, že aj v tomto prípade bude Slovensko (Gruzínsko) podporovať,“ povedal minister.
Slovenská diplomacia súhlasila s rozšírením aliancie o Gruzínsko už v apríli, keď však podpis Akčného plánu členstva zbrzdili Francúzsko a Nemecko. Najbližšie majú pozíciu Gruzínska prehodnotiť v decembri.
Vládna politika otvorených dverí voči Gruzínsku sa nepozdáva SNS. Koaličný partner Smeru sa od začiatku gruzínskoruského konfliktu stavia na stranu Rusov. Podpredsedníčka SNS Anna Belousovová hovorila o tom, že Gruzínsko sa pokúsilo o genocídu voči obyvateľom Južného Osetska.
„V súčasnosti je na Kaukaze komplikované politické a vojenské prostredie a bolo by zrejme vhodnejšie, aby tie dvere ostali zatiaľ len mierne pootvorené,“ povedal včera podpredseda SNS Rudolf Pučík.
Podľa opozičného poslanca Ivana Štefanca z SDKÚ urobil premiér vo svojom postoji čiastočnú vývrtku, ale vníma ju pozitívne.
„Robert Fico sa vlastne postavil na pozíciu opozície, čo je pozitívny obrat,“ povedal Štefanec.
Fico bol spolu s českým prezidentom Václavom Klausom donedávna jediným európskym lídrom, ktorý sa v rusko-gruzínskom konflikte staval skôr na stranu Ruska. Ficov výrok o provokácii Gruzíncov využili na obranu Ruska viaceré ruské štátne médiá.
V slovenskom premiérovi nenašla Moskva spojenca, keď tento týždeň uznala nezávislosť Južného Osetska a Abcházska. Fico, rovnako ako už avizovalo aj ministerstvo zahraničných vecí, podporuje celistvosť a integritu Gruzínska.
Za jednotné Gruzínsko
Túto pozíciu bude premiér obhajovať aj v pondelok na mimoriadnom summite Európskej únie. Hovorí, že s týmto postojom bude Slovensko ako jedna z mála krajín pôsobiť dôveryhodne.
„Nie je dôveryhodné na jednej strane podporovať odtrhnutie Kosova a v inom obdobnom prípade to odmietať,“ povedal premiér včera v Banskej Bystrici pri oslavách SNP.
Slovensko je jednou zo siedmich krajín únie, ktoré nezávislosť Kosova doteraz neuznali. Pocit dôveryhodnosti tak môžu mať okrem Fica aj zástupcovia Španielska, Portugalska, Rumunska, Malty, Grécka a Cypru.
Na Kosove sa zhodli
Na pozícii voči Kosovu sa nakoniec s výnimkou SMK zhodli všetky parlamentné strany. Ivan Štefanec z SDKÚ hovorí, že uznanie kosovskej nezávislosti odmietali aj zo strachu z domino efektu.
„Myslím si, že to, čo sa deje v Južnom Osetsku a Abcházsku, bolo inšpirované Kosovom,“ tvrdí Štefanec. Tým, že väčšina krajín únie uznala Kosovo, budú vraj mať ich lídri teraz pri rozhodovaní o Gruzínsku neľahkú úlohu. Tentoraz väčšina štátov avizovala, že podporuje celistvosť krajiny.
