BRATISLAVA. Ministerka práce Viera Tomanová nedala garanciu, že sociálne podniky nebudú zneužívať zákon a nebudú dotácie využívať aj na zamestnanie ľudí, ktorí by si prácu našli aj tak.
„Zmluva so sociálnymi podnikmi musí byť uzavretá len v intenciách platného zákona. Ten veľmi prísne definuje, kto sú znevýhodnení uchádzači,“ odpovedala Tomanová na otázku, či vie ako ministerka zabezpečiť, aby štát míňal peniaze len na naozaj ťažko zamestnateľných. Detaily dotácií pritom upravia zmluvy, ktoré so sociálnymi podnikmi uzatvoria úrady práce alebo obce.
Je to na úradoch práce
Po májovej novele zákona o službách zamestnanosti sa môžu v sociálnych podnikoch zamestnať aj takí znevýhodnení uchádzači o prácu, ktorí v skutočnosti nie sú znevýhodnení a nemajú problém nájsť si prácu. Stačí, aby mali dekrét o tom, že z predchádzajúceho zamestnania odišli „z organizačných dôvodov“.
To môže spôsobiť, že hoci má v sociálnom podniku pracovať najmenej 30 percent ľudí, ktorí si ťažko hľadajú prácu, budú v štátom zvýhodnených firmách pracovať len ľudia, ktorí sa bez väčších problémov môžu zamestnať aj inde. Štát by tak minul peniaze len na to, aby jednu skupinu firiem zvýhodnil pred inou.
Hoci garanciu, že sa tak nestane, ministerka nedala, povedala, že taký scenár nepredpokladá. „Kritériá pre riaditeľov úradov práce sme nastavili na to, ako zamestnať ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní alebo nikdy nepracovali,“ povedala Tomanová. Od toho, či sa im to podarí ustrážiť, sa podľa ministerky „odvíja aj hmotná zainteresovanosť všetkých predstavených na úradoch práce“.
Mohli to vedieť skôr
Ministerka nevyvrátila ani pochybnosti o férovosti pridelenia približne 800 miliónov korún pre osem sociálnych podnikov, ktoré predniesla Aliancia Fair-play. Mimovládka tvrdí, že niektorí záujemcovia mohli vedieť už skôr, aké podmienky bude ministerstvo od záujemcov žiadať, aby im mohlo poskytnúť dotáciu.
„Kontakty úspešných žiadateľov a informácie, ktoré mali vopred k dispozícii, mohli tak byť rozhodujúce na splnenie kritérií a dodržanie lehôt,“ uvádza sa vo vyhlásení aliancie. Podľa šéfky aliancie Zuzany Wienk boli podmienky na získanie dotácie nastavené tak, že ľudia, ktorí si výzvu prečítali 19. marca, keď bola zverejnená, nemali šancu ich splniť. „Záujemcovia mali do 30 dní preukázať vlastníctvo priestorov na sedem a pol roka alebo nájom priestorov na takýto dlhý čas. Takisto museli uzavrieť zmluvu s úradom práce alebo obcou a vypracovať podnikateľský plán,“ povedala. Na vypracovanie projektu bol čas mesiac od jeho zverejnenia. „Za také krátke obdobie sa tieto podmienky dajú splniť len veľmi ťažko.“
Ministerka pripustila, že niektorí záujemcovia mohli mať informácie aj skôr, ako bola zverejnená výzva, no tvrdí, že by ich od ministerstva získal každý, kto by sa o činnosť sociálnych podnikov zaujímal.
Aliancii sa nepáči ani to, že sociálne podniky, ktoré dotáciu dostali, fungujú nanajvýš rok, hoci v žiadosti o štátnu dotáciu, ktorú vypracovalo ministerstvo práce, je kolónka, ktorá po žiadateľovi chce, aby opísal „skúsenosti s realizáciou projektov za posledné tri roky“.
Ministerstvo práce v tom podľa hovorcu Michala Stušku problém nevidí, pretože trojročná činnosť firmy nikdy nebolo definovaná ako nutná podmienka na získanie dotácie.
