BRATISLAVA. Ministerstvo školstva ponúklo tento rok vysokým školám nenávratný príspevok zo štrukturálnych fondov EÚ. Prihlásilo sa oň 19 vysokých škôl, ale iba jedenásť bolo úspešných. Za neúspechom ôsmich boli banálne chyby.
Podľa Andrey Stoklasovej z ministerstva školstva bolo najčastejšou chybou neúplné vyplnenie žiadostí, nesprávny rozpočet a zle vypočítaná finančná analýza.
Minister školstva Ján Mikolaj k tomu pridal podrobnosti - niektorí žiadatelia napríklad predložili rozpočty, v ktorých vypočítali stratu. „Podľa nášho názoru boli chyby spôsobené nepozornosťou alebo faktom, že sa projekty vypracovávali na poslednú chvíľu,“ povedala Stoklasová.
Univerzity mohli získať až 2,5 miliardy korún (vyše 80 miliónov eur), ale schválili sa len príspevky v celkovej výške zhruba 1,5 miliardy. Každá z jedenástich úspešných univerzít tak dostala v priemere 140 miliónov korún.
Peniaze školy investujú napríklad na zavedenie internetu do celého areálu, vrátane internátov, budú použité na modernizáciu výučbových priestorov a laboratórií, či na zníženie energetickej náročnosti budov.
Vraj priveľa byrokracie
Vypracovať žiadosť na získanie eurofondov nie je jednoduchou záležitosťou. „Projekty obsahujú kopu formalít a zbytočností, ktoré mnohokrát pripadajú ako sebabičujúce,“ myslí si Tono Szomolányi, prorektor neúspešného uchádzača Akadémie umení v Banskej Bystrici.
Za pravdu mu dáva aj Josef Drábek, prorektor pre rozvoj Technickej univerzity vo Zvolene. Podľa neho bolo najťažšie pripraviť finančnú analýzu projektu. Škola musela získavať údaje a orientačné ceny od potenciálnych dodávateľov a musela tiež predpokladať ceny tovarov pri verejnom obstarávaní.
Ministerstvo školstva si však podľa Stoklasovej myslí, že „všetky prílohy, ktoré sa vyžadujú, sú nevyhnutné“.
Prípravou projektov poverili niektoré univerzity externé firmy. Napríklad Žilinská univerzita a Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Tieto školy boli úspešné.
„Keď projekty vedia robiť malé súkromné spoločnosti, prečo by to nevedeli robiť vysoké školy,“ pýta sa minister Mikolaj.
Eurofondy sú stále v hre
Paradoxom je, že univerzity majú k dispozícii pracovníkov regionálnych informačných kancelárií, ktoré sa nachádzajú na úrovni všetkých krajov.
Práve u nich si môžu dať žiadosť po formálnej stránke skontrolovať ešte pred uzávierkou príslušnej výzvy. Univerzity túto príležitosť nevyužili.
V tomto roku môžu školy na podobných grantoch získať celkovo 10 miliárd korún, pričom do roku 2013 ide o sumu až 43 miliárd korún (1,4 miliardy eur). Aj preto napríklad Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre vytvorila nové pracovisko - oddelenie štrukturálnych fondov, ktoré má koordinovať tvorbu projektov na celej univerzite.
Neúspešné univerzity
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici,
Akadémia umení v Banskej Bystrici,
Trnavská univerzita v Trnave,
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne,
Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši,
Prešovská univerzita,
Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach,
Univerzita Komenského v Bratislave.
