ku divákov. Možno to má na svedomí i minimálna propagácia šampionátu, o ktorom náhodní chodci len pár metrov od haly nemali ani potuchy.

A to sa útly len 150 cm vysoký Turek prezývaný „Little Dynamo“ opäť predvádzal v plnej paráde. Na pódiu vzpieral i zabával publikum, a i keby mu takéto divadlo nebolo vlastné, bolo by čo obdivovať. Niet na planéte v súčasnosti iného borca, ktorý by dokázal dostať nad hlavu trojnásobok vlastnej váhy. Päťdesiatšesťkilový borec z bulharského Kardžali nadhodil v poslednom pokuse 168 kg, čím devätnásty raz v kariére menil rekordné tabuľky (ôsmy raz svetové).

Po prvom pokuse v trhu najmladší zo štyroch detí Aliho a Hatice Mutluovcov na rekord nevyzeral. Po druhom pokuse v trhu, keď 130 kg činku dvíhal s vyplazeným jazykom, sa chytil za ruku a zdalo sa, že nie je úplne fit. O dve minúty bol späť a trhol ešte o päť kíl viac.

V nadhode sa nad 155 kg činku postavil v momente, keď už všetci jeho súperi mali po súťaži. S prehľadom ju dostal nad hlavu a potom si nechal naložiť o 13 kíl viac. Hala v tom momente stíchla a Halil vzápätí ustál aj nové svetové maximum. Tretí pokus už ani neabsolvoval, nebolo treba.

Dvadsaťsedemročný Mutlu, ktorý dnes žije a trénuje v Ankare, o sebe tvrdí, že je šťastný človek, pred sebou však má veľký sen. Vyrovnať tri olympijské prvenstvá Naima Suleymanoglua, ktorý dnes robí funkcionára tureckého zväzu a v Mestskej hale na Sihoti nechýbal. V Atlante i v Sydney nedal Halil nikomu šancu, dovŕšiť svoj sen chce o tri roky v Aténach. „Keď to dokážem, môžem pokojne skončiť,“ tvrdí Halil, ktorý na tom, aby bol populárnejší ako Suleymanoglu tvrdo pracuje. „Aj v Trenčíne som sa snažil o rekord aj preto, aby sa o mne stále vedelo,“ netajil Mutlu, ktorému organizátori vešali na krk už siedme európske zlato v dvojboji.

Turek vyhral najvyšším rozdielom na ME od roku 1996 (druhý Rumun Jigau zaostal v dvojboji o 35 kíl), no svoje umenie predvádzal asi pred najprázdnejším hľadiskom. Doma by sa mu niečo podobné určite prihodiť nemohlo.