BRATISLAVA – Ministerka financií Brigita Schmögnerová včera vyjadrila znepokojenie nad výškou poplatkov, ktoré bude musieť Slovensko ako člen Európskej únie platiť každý rok do spoločnej pokladnice v Bruseli. Výšku nášho ročného členského v únii pritom odhadla na 1,1 percenta z HDP, teda približne 9 až 10 miliárd korún.
Jasnú predstava o zdroji týchto peňazí zatiaľ nemá ani ministerstvo financií. „Je jedno, z akých zdrojov by sme to odviedli. Podstatné je, že by to znamenalo, že by sme tieto prostriedky nemohli použiť v rozpočte SR, povedala ministerka. Schmögnerová vylúčila možnosť zavádzania novej dane, ktorá by mala vzťah s platením poplatkov. „Samozrejme v žiadnom prípade nechceme ísť cestou vyrúbenia nijakej európskej dane,“ zdôraznila. V súčasnosti je známy len čiastkový zdroj peňazí na poplatky – stanú sa ním príjmy z cla a DPH vyberanej pri dovoze.
Podľa ministerky financií by však „poplatkový problém“ nemusel mať až také rozmery: „Nazdávame sa, že by bolo len správne, aby nové členské štáty mali možnosť dostať také zvýhodnenie, aké dostali členské štáty v predchádzajúcich rozšíreniach. …V každom prípade sa pristúpilo minimálne k redukcii týchto poplatkov,“ povedala a upozornila pritom na príklady vstupu Rakúska, Švédska a Fínska.
Za možnú cestu zníženia poplatkového bremena, ktorú predstavila aj svojim rezortným kolegom z V4, považuje ministerka dočasný odklad platenia členských poplatkov. Ministerka sa spolieha na to, že spoločný postup kandidátskych krajín by mohol posilniť ich pozíciu pri vyjednávaní o tejto otázke s EÚ.
Rakúsko v prvých rokoch svojho členstva odvádzalo Bruselu približne 10 miliárd šilingov, čo zodpovedalo 0,4 percenta rakúskeho HDP. Prínos z členstva v únii bol pre krajinu a najmä pre jej metropolu Viedeň omnoho vyšší. Prvé štyri roky v únii znamenali pre Rakúsko napríklad zvýšenie objemu priamych zahraničných investícií o 60 percent.
Poplatky člena EÚ sa okrem cla a DPH odvodzujú od rastu ekonomiky a závisia aj od ďalších zdrojov štátu. (jj, tasr)
