
George Bush včera jednoznačne vyjadril podporu Taiwanu.
FOTO - REUTERS
Nedal teda do súvislosti poslednú diplomatickú krízu vo vzťahoch oboch krajín nasledujúcu po leteckej nehode, keď došlo k zrážke čínskej stíhačky s americkým špionážnym strojom.
Prezident potom v rozhovore pre denník The Washington Post jasne povedal, že prípad s lietadlom a rozhodnutím o predaji zbraní Taiwanu sú dve rozdielne veci. „Nie je tam žiadna spojitosť. Rozhodnutie o Taiwane vychádzalo z podkladu, ako by sa Taiwan mohol čo najlepšie ubrániť. Nepozerám sa na Čínu ako na nepriateľa, ale ako na partnera v niektorých oblastiach a ako na konkurenta v iných.“
Denník The New York Times, ktorý spočiatku republikánovi Bushovi ako prezidentovi nefandil, ho tentoraz pochválil za vyváženú politiku medzi Washingtonom, Čínou a Taipejom. Bush totiž ponúkol Taiwanu „iba“ štyri torpédoborce triedy Kidd, dvanásť protiponorklových lietadiel P-3 Orion a osem ponoriek, ale nie požadovaný vysokosofistikovaný radarový systém Aegis.
Prezident získal rozhodnutím v Kongrese podporu bez rozdielu politického zafarbenia, no niektorých kongresmanov neuspokojil. Kým republikán Tom DeLay, druhý najmocnejší muž Snemovne reprezentantov zdôrazňuje, že „Bush svojím rozhodnutím jasne ukázal komunistickej Číne, že nebude môcť diktovať americkú zahraničnú politiku,“ Richard Gephardt, vodca demokratickej menšiny v snemovni sa dokonca spytoval, prečo Bush neponúkol aj systém Aegis. Republikán Jesse Helms, šéf zahraničného boru Senátu a najmocnejší muž pri formulovaní zahraničnej politiky tiež prezidenta pochválil, ale vyčíta mu, že „neurobil viac na potrestanie Číny za zadržiavanie americkej posádky“. Prezident však zvolil zlatú strednú cestu, ktorú pravdaže Čína kritizuje. V Pekingu si však budú musieť zvyknúť, že Bush odmieta predchádzajúci model Billa Clintona, ktorý považoval Čínu všeobecne za strategického partnera.
Pre Bushovu administratívu je Čína najmä strategickým konkurentom, a z toho vychádzalo aj prezidentovo rozhodnutie o dôkladne vykalkulovanej ponuke predaja zbraní Taiwanu. Či totiž Taiwan nedostane v budúcnosti aj supermoderný systém Aegis, záleží vyslovene na ďalšom správaní Pekingu voči Taiwanu. Bushova Amerika v žiadnom prípade nedopustí, aby sa malý ostrov budujúci demokraciu, stal pre Čínu rukojemníkom.
MICHAL HAVRAN