s masovým prepúšťaním, ktoré oznámila britská sieť obchodov Marks&Spencer a domáci potravinársky gigant Danone, a predovšetkým na rozsiahle štrajkové a protestné hnutie, ktoré vyvolalo. Socialistická vláda premiéra Lionela Jospina sa postavila na stranu odborov a sympatie kabinet čoskoro doložil aj sériou opatrení.

Francúzska vláda ešte zvýšila latku už dnes najprísnejších európskych zákonov o vzťahoch medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. „Niektorí si myslia, že sme vydaní napospas nemenným zákonom trhu. Myslím si, že toto je cesta rezignácie,“ povedala ministerka Elisabeth Guigouová, ktorá v utorok predstavila nové návrhy v parlamente.

Ani navrhované opatrenia, nech akokoľvek uprednostňujú zamestnanca na úkor kapitálu, však zákony trhu nemenia, len pomáhajú riešiť nepríjemné následky tam, kde sa v záujme celkového profitu ruší výroba a pracovné príležitosti. Sťažujú prepúšťanie ziskovým firmám a nariaďujú postarať sa istým spôsobom o prepúšťaných zamestnancov.

Hlučná reakcia Francúzov na úplný odchod značky Marks&Spencer z krajiny, kde mala 18 obchodných domov, a na plány zrušiť 16 z 36 európskych výrobní sušienok Danone neprekvapuje. Francúzi sú schopní štrajkovať z oveľa menej vážnych dôvodov a spoluobčania sú s nimi väčšinou solidárni. Len zriedkakedy je však s nimi solidárna vláda, hoci si hovorí ľavicová. Napätie medzi zamestnávateľmi a odbormi je veľmi často napätím práve medzi zamestnancami a vládou – zvlášť ak sa svoje požiadavky pokúšajú vybičovať zamestnanci štátnych podnikov. Občas sa stáva, že vláda ustúpi z neutrálnej pôdy a úlohu hľadača rovnováhy záujmov obchodu a sociálneho zmieru vymení za červenú zástavu.

Premiér Lionel Jospin, ktorého popularita v poslednom období prudko klesla, tentoraz nemohol riskovať, že sa davy Francúzov pobúrené postupom veľkých firiem obrátia aj proti nemu. Odklonil sa teda od osvedčenej línie ľavicovej politiky svojho britského a nemeckého kolegu, ktorá je voči kapitálu priateľská, a vydal sa cestou ortodoxnej ľavice. Konfederácia zamestnávateľov Medef tvrdí, že mal pritom na mysli predovšetkým vlastnú budúcnosť. Tú určia na budúci rok parlamentné a prezidentské voľby.

Ulice plné protestujúcich by boli najlepšou kampaňou pre prezidenta Jacqua Chiraca, s ktorým sa Jospin zrejme stretne v boji o Elyzejský palác.