Prezývajú ju aj obilnica. Ústavou SFRJ z roku 1974 získala Vojvodina rovnako ako Kosovo štatút autonómie. Stala sa teda ústavným subjektom federácie. V mene zachovania jednoty Srbska Belehrad v rokoch 1989 a 1990, na samom prahu etnických vojen, ktoré rozložili vtedajšiu federáciu, potlačil samosprávy vo Vojvodine i Kosove.

Vo Vojvodine žije 27 etnických menšín, predovšetkým početná maďarská menšina – asi 300-tisíc obyvateľov, čo je 15 percent populácie Vojvodiny. Ich podiel na počte obyvateľov však v 90. rokoch poklesol – čiastočne v dôsledku prílevu srbských utečencov z Chorvátska a Bosny, čiastočne po masívnom odchode maďarských brancov. Údajne až 50-tisíc mladých Maďarov sa vyhlo vojenskej povinnosti útekom do Maďarska. Slovákov, ktorí v minulosti odišli na úrodnú Dolnú zem, je vo Vojvodine približne 70-tisíc. Čo sa týka vyhýbania sa nástupu do Miloševičovej armády, zachovali sa mnohí mladí Slováci podobne – uchýlili sa na Slovensko. Oficiálni predstavitelia Slovákov i Maďarov však prejavovali Miloševičovi celý čas lojalitu.

Maďarov vo Vojvodine zastupuje Zväz vojvodinských Maďarov, slovenská menšina vlastnú politickú stranu nemá. (bj)