Jedno z najpútavejších predvolebných hesiel čiernohorského vedenia – Dobrú noc, Juhoslávia, dobré ráno, Čierna Hora – ktorým sa nadchýňali aj ostatné odstredivé politické sily v krajine, nenadobudlo očakávanú platnosť. Dve federálne republiky, Srbsko a Čierna Hora, a dve srbské provincie, Kosovo a Vojvodina, preto piatkové ôsme narodeniny JZR neočakávajú v rovnakej nálade.
Americký prezident George W. Bush poslal blahoprajný telegram ku Dňu štátnosti prezidentovi JZR Vojislavovi Koštunicovi už osem dní vopred. Zdôraznením, že juhoslovanská ústava je „demokratickou základňou spolupráce so Spojenými štátmi“, Bush jasne odkázal, čo si myslí o separatizme, a nielen v Čiernej Hore.
Netrpezlivosť rastie
Federálna špička a srbské vedenie, posmelené týmto (ne)diplomatickým ťahom, ponúkli Čiernohorcom pokračovanie rokovaní o reforme spoločného štátu, ba aj možnosť úpravy predbežného návrhu Belehradu, ktorý Podgorica doteraz úporne odmietala.
O lákavé ponuky však neboli ukrátení ani ostatní, ktorí netrpezlivo očakávajú podstatnú rekonštrukciu štátu. V decentralizačnej iniciatíve zväzového ministra vnútra Zorana Živkoviča sa republikám a „pokrajinám“ veľkodušne ponechávajú všetky štátne funkcie – okrem obrany, bezpečnosti hraníc, zahraničnej a základnej ekonomickej politiky.
Vládnuca koalícia DOS síce o „potvrdení autonómie Vojvodiny a Kosova a Metohije“ hovorila ešte v lákavom predvolebnom programe, ktorý jej pomohol poraziť Slobodana Miloševiča, ale vo Vojvodine sa o tom napriek oficiálnym požiadavkám vojvodinského parlamentu doteraz úporne mlčalo. Zdôvodnenie, že najprv treba riešiť priority – juh Srbska, Kosovo a Čiernu Horu – a že s návratom autonómnych práv Vojvodine sa môže trochu počkať, vyvolalo radikalizáciu vojvodinskej politickej scény.
„Kto nedá autonómiu, dá republiku…“
Traja vojvodinskí členovia vládnej koalície DOS, ktorí prisahajú, že o odtrhnutí neuvažujú, svoje požiadavky značne vyostrili: predák Ligy sociálnych demokratov, predseda vojvodinského parlamentu Nenad Čanak pohrozil v týchto dňoch, že „ten, kto nedá autonómiu, dá republiku, a ak nedá republiku, viac sa ho nikto na nič nebude ani pýtať“. Menej radikálna Koalícia Vojvodina súčasného srbského ministra poľnohospodárstva Dragana Veselinova uplatňuje čiernohorský recept: najprv referendum o autonómii a potom aj zmena ústavy. Tretia strana Reformisti Vojvodiny sa zasadzuje za internacionalizáciu otázky vojvodinskej autonómie.
Najďalej zašiel Demokratický zväz vojvodinských Maďarov, ktorý chce osobitným protokolom o spolupráci zoskupiť osem okresov na severe Vojvodiny, v ktorých tvoria Maďari väčšinu, do územného celku.
Koštunicova strana je proti
Reakcie z Belehradu sú, samozrejme, veľmi ostré. Demokratická strana Srbska prezidenta Koštunicu, jediná z vládnej koalície, ktorá je otvorene proti autonómii Vojvodiny, hneď upozornila, že takéto etnické územné spájanie nevyhnutne vedie k neprijateľnému etnickému vyznačovaniu hraníc.
Ak chce Belehrad zamedziť ďalšiemu vyhroteniu situácie vo Vojvodine (Srbská radikálna strana Vojislava Šešelja hrozí kontramítingami, na ktorých mieni „vysvetliť občanom, čo separatisti chcú“), bude musieť v praxi reagovať rýchlejšie. Premiér Zoran Djindjič to sľúbil v týchto dňoch v Budapešti – na rade je srbský parlament.
Najprv treba umožniť uplatnenie vojvodinských práv, ktoré opatrne uznáva aj terajšia ústava, ale bábkoví predstavitelia bývalého režimu vo Vojvodine ich vôbec nevyužívali, a potom ústavu dôsledne revidovať.
PRE SME – ZDENKO POP, Nový Sad, Vojvodina
