PEKING, BRATISLAVA. Majster sveta na klamanie telom je kouč štyroch chlapcov z Komárna Tibor Soós. Podnikateľ a dobrovoľný tréner. Pohodový chlap lahodne si poťahujúci z cigár.
Rady dáva naokolo. Ak mu poviete, že sa máte zle, povie: „To musíte inak. Je mi tak dobre, že sa to ani vydržať nedá. Nech závidia.“
Ak by sme brali do úvahy Soósovu predpoveď, už by boli chlapci buď s hanbou doma, poslední, alebo dnes bude celé Slovensko skákať po štvrtej zlatej. Medzi tým sú i medzistupne.
Čaká sa medaila
Komárňana senzačne dopĺňa reprezentačný tréner Pavel Blaho. Maximalista, ktorý neposedí, ba ani nepostojí. Hovoril o veľmi dobrej príprave, rýchlych časoch a ťažkej konkurencii. „Mali by útočiť na medailu. Napokon, od mnohonásobných majstrov sveta nič iné čakať nesmieme.“
Chlapci túžia po zlate, vidno to na nich. Sú však oveľa pokojnejší i pokornejší než pred štyrmi rokmi. Spoznali opačnú stranu slávy.
V Aténach do nich toľko hustili o zlate, že horko-ťažko udržali tretie miesto. Maďari im unikli. Keď naši zbadali, že sú nedostihnuteľní, od hrôzy stuhli. Po Aténach menil na pozícii zadáka Juraja Baču Róbert Erban. Predvlani Erbana Juraj Tarr.
Tarr - vzácny chlapík
Prekonal rakovinu. Smutná téma. Juraj Tarr (29) to chápe, neošíva sa. Opísal svoj boj, iste dôležitejší ako tie kajakárske.
„Na juniorských majstrovstvách Európy 1996 som z ničoho nič odpadol. Začala mi rásť hrčka, ktorá sa zväčšovala. Vyoperovali ju, tkanivo poslali na histológiu. Diagnóza znela: zhubný nádor na štítnej žľaze,“ vysvetľoval.
„Mal som sedemnásť. Nechápal som vážnosť situácie. Podržali ma rodičia, ktože iný. Psychicky pomohol doktor Bača, Jurajov otec, skvelý chirurg. Povzbudil tréner Soós, palce mi držali všetci kanoisti a kajakári. Podstúpil som dve operácie a roky liečby. Odvtedy chodím každý polrok na kontrolu. Je to v poriadku,“ povedal a zaklopal na drevo.
Ženáč Michal Riszdorfer
Z posádky je jediný ženatý Michal Riszdorfer (31). „Mám skvelú manželku. Starostlivú, tolerantnú k tomu, čo robím. Je skvelá kuchárka, ale neberte to zjednodušene, že ju mám iba do voza. Ona je aj do koča,“ chválil polovičku najskúsenejší z lode. Pripomenul ďalší dôležitý úspech. Vlani promoval na Telovýchovnej fakulte. Michalov brat Richard (27) je šoumen lode. Kanoistickou rečou háčik. Ten, ktorý sedí v lodi prvý. Udáva a diriguje tempo. Na tomto poste je najlepší na svete. Nemci ho vraj chceli kúpiť.
„Nikdy nemôžem byť posledný, aj keby naša loď vyhorela. Prinajhoršom som štvrtý odzadu. Brat Michal sedí za mnou, Erik Vlček je tretí v lodi. Posledný, aj keď my sme prví, je vždy Ďuri Tarr,“ zvykne hovorievať Riszdorfer mladší na oživenie.
Väčšia chyba = koniec
Erik Vlček (26) vysvetlil, ako funguje spolupráca štvorice na vode. „Musíme konať ako jeden muž. Čas na spory, vysvetlenie si vecí, sa končí dva dni pred súťažou. Rozhodne nie sme povahovo rovnakí, ale rovnaký cieľ mať musíme. A predovšetkým rovnakú túžbu ho dosiahnuť,“ hovoril.
Ak by sa v kanoistike rátali svetové rekordy, Komárňanom by patrili na 500 i 1000 m. Jediní na svete pádlovali na olympijskom kilometri pod 2:50 min. V Atlante na MS 2002 dosiahli 2:49,980 min. Reprezentačný tréner im dal vyrobiť veľký zarámovaný plagát s týmto údajom a pripomienkou - najlepší výkon na svete. Dá sa vôbec v štvorkajaku chyba na trati napraviť?
„Chybička áno, kiks v žiadnom prípade. Všeličo sa môže stať, od chvíľkovej indispozície, stačí menší kŕč či pošmyknutie pádla. Priamou taktickou fintou ťažko s niekým vybabrete. Naša stratégia nie je tajomstvom. Štart máme pomalší. To preto, že sme ľahší, prvé zábery musia byť silné. Od 200 metrov po päťstovku sa snažíme získať náskok, ďalšiu približne dvojstovku ho kontrolujeme. Záver je do omdletia,“ povedal Vlček.
Komárňania vyhrali v pondelok rozjazdu, vybojovali si priamu účasť vo finále. Maďarská tlač ich tipuje na prvé miesto pred Nemcov a Poliakov. Môže to byť finta od najväčšieho súpera. Magazín Sport Illustrated to vidí inak: 1. Bielorusko, 2. Nemecko, 3. Slovensko. Medailovú šancu náš štvorkajak neodškriepi.
Naša stratégia nie je tajomstvom. Štart máme pomalší. Od 200 metrov po päťstovku sa snažíme získať náskok a záver je do omdletia.
Erik Vlček, slovenský kanoista
