Dráma so smutným koncom sa dohrávala po samotnom boji na dráhe olympijského štadióna v spletenci zdržiavacích koridorov mixzóny. Na jej začiatku v prednostnom území televízií a rozhlasu ešte komentovala Lucia Klocová svoj beh s vyrovnaným výrazom.

Po vyradení prišli slzy

Dvadsaťštyriročná Martinčanka verila optimistickému odhadu svojho manažéra, že by to mohlo stačiť na finále. Kým prešla tri zákruty k printovým médiám, z televíznych obrazoviek sa dozvedela, že nie.

Osudným sa jej stala strata 19 stotín na druhú v poradí jej rozbehu Mozambijčanku Mutolovú. Sklonila hlavu a požiadala o chvíľu strpenia. Vrátila sa o necelú minúty už v teplákovej bunde, ale slzy sa jej do očí tlačili ďalej.

Nohy neposlúchali

„Som sklamaná, zbabrala som to na celej čiare. Nešli mi nohy, dlho sa mi bežalo zle, šla som takmer na doraz. Rozum velil, ale druhý dych som chytila až na posledných päťdesiatich metroch, na ktorých som predbehla dve súperky. Škoda, škoda, že nie skôr.“

Pred štartom v šiestej dráhe vyzerala Lucia s typickým vlajúcim účesom sebavedome. Zabehla tretí najrýchlejší čas svojej kariéry, ale na finále to bolo málo.

„Takticky nevidím chybu. Nikto ma nezavrel, nezblokoval. Prvých šesťsto metrov súperky dosť napálili, snažila som sa za nimi vyviezť. Kolíziám som sa vyhla. Ale ja som prišla do Pekingu bežať vo finále. Som smutná. Veľmi.“

Na vlaňajšom svetovom šampionáte v Osake podobne nepostúpila zo semifinálového behu. Vtedy bola celkovo deviata. Vo svojom semifinále dobehla rovnako ako v Pekingu tretia. Na druhé miesto postupujúcej Rusky Kotľarovovej jej chýbalo šesť stotín.

„Teraz som mala pri sebe prvé štyri z rozbehov. Nechápem, podľa čoho to bolo nasadzované, vnímam to ako nefér.“

Skúsi ešte Zürich

Oproti predchádzajúcej olympiáde v Aténach sa Klocová v celkovom poradí posunula z 19. miesta na jedenáste.„Ak som tým niekomu urobila doma radosť, budem vďačná, ale sama so sebou spokojná byť nemôžem. Zlepšenie času pod dve minúty je zrejmé, no ja som mala natrénované na čas pod 1,58 a pol.“

Napriek zjavnému zdrveniu Klocová nemala chuť zabaliť sezónu. „Ešte ma čaká Zlatá liga v Zürichu a Svetové finále v Stuttgarte, ktoré by mi už nemalo ujsť. Môžem na týchto mítingoch niečo súperkám oplatiť. No nateraz ma to neutešuje. Život sa nezastaví, o rok budú majstrovstvá sveta. Dúfam, že skôr, než skončím s atletikou, ma navštívi aj šťastie.“

Autor: Peking