jeho živú verziu si môžete dať zajtra v Prahe, kde sa skupina zastaví v rámci koncertného turné.
Štyri nahaté postavy bežia cez diaľnicu. Pripomínajú skôr zvieratá, ktorým pôvodnú prírodnú cestu skrížila civilizácia a túžia sa čo najrýchlejšie dostať na druhú stranu, do známeho lesa. Na prekvapivý obal nového albumu Sigur Rós nadväzujú ďalšie prekvapenia pri jeho počúvaní.
Hipisácka nálada
Prvé dve skladby roztočia pravú hipisácku atmosféru, veselý folkpop, ktorý by sa dal čakať skôr od uletených amerických Animal Collective než od Islanďanov povestných svojimi rozvážne budovanými plochami. Až v tretej skladbe prichádza zvoľnenie a upokojenie pre mnohých fanúšikov - typická gitarová vybrnkávačka, pomalý rytmus a uhrančivý jemný hlas Jonsiho Birgissona.
VIDEOKLIP k prvej skladbe albumu Gobbledigook
Kým však doteraz boli pre Sigur Rós výnimkou aj krátke skladby, tu je ich väčšina a prvýkrát od nich počujeme aj angličtinu alebo chlapčenský zbor. Piaty štúdiový album je navyše asi najpestrejšou nahrávkou tejto skupiny vôbec. Má to zrejme na svedomí Flood, producent, ktorý už vypomáhal popovým gigantom (Depeche Mode, U2) a svojským pesničkárom zároveň (Nick Cave, PJ Harvey, Nine Inch Nails).
Podobne ako aktuálne koncertné turné, v rámci ktorého Sigur Rós dorazia do Prahy, aj tento album však s výnimkou úvodu ponúka prierez doterajšou tvorbou kapely. Nájdete tu všetky typické prvky hudby týchto islandských tridsiatnikov: melodicky spevné harmónie, ťahavé balady aj jednoduché popevky, ktoré po pomalom stupňovaní prerastú do burácajúcich postrockových pasáží.
Vreckovky k albumu
V súčasnej hudbe nájdete len málo takých mrazivo krásnych skladieb, ako je Ára bátur, kde sa k anjelskému hlasu Jóna Birgissona s klavírom pridá chlapčenský zbor a symfonický orchester. Čo je však pre niekoho úžasné, iným sa zdá trochu patetické a prirovnávajú to k citovému žmýkaniu a la Andrew Lloyd Webber alebo cynicky odporúčajú pribaľovať k albumu vreckovky.
Je fakt, že Sigur Rós hrajú v podstate dokola to isté, ale znie to nenapodobiteľne. Svet ich objavil pred dekádou, české publikum prvýkrát naživo už v roku 2001. Vtedy boli začínajúcou skupinou, ktorá sa tešila z predskakovania Radiohead, teraz sú už dávnejšie kolegami. Do hokejovej arény pražskej Sparty so sebou zajtra privezú ženské sláčikové kvarteto Amiina, päťčlennú dychovú sekciu aj dvojmetrové svetlá zavesené nad pódiom. Lepší výhľad na muzikantov by mal byť aj preto, že celý priestor sa zmenší na polovicu pre lepšiu atmosféru. Uvidíme.
