Sadám k počítaču a tlčiem doň internetové adresy dvoch najznámejších portálov na vyhľadávanie ojazdených, no zaručene bezchybných áut zo zahraničia www.mobile.de a www.autoscout24.com. Na oboch portáloch predávajú svoje autá hlavne rozmaznaní Nemci, ktorí si ani trošku nevážia kvalít ojazdených áut a predávajú ich v porovnaní s naším trhom výrazne pod cenu. A to je presne to, čo chcem. Super káru za minimálnu cenu!
Frank má rodinné problémy
Bacha, nie som nijaký naivný trpák, a preto si hneď na úvod prízvukujem, že sú na tom internete rôzni chlapíci, ktorí lákajú od kupujúceho rôzne zálohy, najlepšie platené cez Western Union. Po zaplatení zmiznú nielen peniaze, ale aj chlapíci, auto, adresa... Som preto extrémne podozrievavý a pozorný ako týždeň hladný orol.
Stláčam tlačidlo „Hľadaj“ a čakám. Nablýskaný Land Rover Discovery na mňa pozerá, usmieva sa, prihovára sa mi rečou krásnych tvarov a koní pod kapotou. „Daj ty za mňa Martin osem tisícok eur a budem ti hovoriť pane.“ Ani nedýcham. Za chvíľku precitnem a porovnávam, koľko pýtajú za také kúsky iní majitelia. Osemnásť a viac tisícok.
„Nuž,“ hovorím si, „aj v Nemecku sa občas niekto druzgne na hlavu a čaká, že ja, múdry Martin mu sadnem na lep.“ Cítim svoju svätú povinnosť prípad prešetriť.
Píšem teda písmo predajcovi. Do hodinky sa ozýva Frank Siegel z Berlína, že auto je jeho a veľmi rád mi ho za malú úplatu predá. Na moju otázku, prečo tak málo pýta, sa stručne odvoláva na rodinné problémy. Isto sa chce pomstiť nevďačnej rodine a predať jej štvorkolesového miláčika pod cenu, čím by všetkých nepekne zranil na citlivom motoristickom mieste. Mimochodom, ešte stále čakám na požiadavku na zálohovú platbu, najlepšie cez Western Union.
Ale Frank nie. Frank to hrá na istotu a veľmi profesionálne mi vysvetľuje, že on uzavrel zmluvu s firmou GSC Transport (www.gsctransport.eu) a že on odo mňa žiadne peniaze nechce.
Nech len zaplatím firme a tá mu dá peniaze, až keď po desiatich dňoch od doručenia auta dosvedčím, že som s autom spokojný a nechcem ho vrátiť. A že on, Frank, už zaplatil všetky prepravné poplatky, takže mne zostáva zaplatiť len cenu auta.
„Nie, nie, bohužiaľ, na auto sa nedá ísť pozrieť, pretože je uskladnené v skladoch firmy GSC a tam sa len tak nejaký smrteľník nedostane.“
V prílohe mi na odplatu posiela záplavu fotiek a informáciu, že on už požiadal GSC o otvorenie tajomnej transportnej transakcie, ktorú ja musím po zaregistrovaní potvrdiť. Všetko vrátane internetovej stránky vyzerá úplne profesionálne a ja o malú chvíľku dostávam avízo o otvorení transakcie priamo od GSC. Začína to byť vážne. Delí ma len stlačenie tlačidla „Accept“ a zaslanie platby na účet firmy GSC. Nijaký Western Union. To vie predsa aj malé dieťa, že WU je podvod.
„Frank, nože mi pošli ešte fotokópiu techničáku, nech sa ubezpečím, že je všetko v poriadku.“
Techničák z Photoshopu
Namiesto Franka ma kontaktuje priamo GSC (bisťu, veľmi rýchle a obsiahle služby sú to, keď aj komunikujú za Franka) a posielajú mi fotokópiu Frankovho pasu (to som fakt nechcel) a fotokópiu techničáku, kde Frank vystupuje ako jediný majiteľ. Všetko vyzerá byť v poriadku.
Má to len jednu malú chybičku. GSC mi poslalo fotku v obrovskom rozlíšení veľkosti plagátu, takže vidím každý detail obrázku. Obrázok v normálnej veľkosti vyzerá úplne OK.
Keď si však zväčším Frankovo meno a priezvisko, zistím, že niekto amatérskym spôsobom technický preukaz upravil a v grafickom programe tam Frankovo meno a priezvisko vlepil.
Zaujímavé. Dokonca také zaujímavé, že o tom chcem rozpovedať našej polícii. Nech sa aj oni pri výkone stresujúceho povolania trošku zabavia.
Vyhľadávam teda telefónne číslo na Úrad boja proti organizovanej kriminalite a neskôr na oddelenie medzinárodnej policajnej spolupráce. Je neskoro poobede a nikto mi to nezdvíha. Skúsim im teda pútavý príbeh poslať e-mailom a k tomu ešte napíšem krátky blog, nech sa budúci klienti Franka a spoločnosti GSC Transport zbytočne nepopália. Radšej nech si peniaze ušetria a v slabej chvíľke ma pozvú na pivo.
Mimochodom, práve sa mi ozval Nick. Je to Brit, ktorý po roku odchádza z Nemecka. Tú Toyotu RAV4 za úžasnú cenu mi rád predá. Nie, nedá sa ísť na ňu žiaľ pozrieť osobne.
Je zaparkovaná v sklade jednej transportnej spoločnosti, ktorá celý obchod pre bezpečnosť predávajúceho i kupujúceho zastrešuje. Je to veľmi výhodné a veľmi bezpečné.
| |
Autor: Martin Basila
