BIJEŠ. Prebehnem okolo neho a on skríkne: „Zabíjate! Ste vrah!“ So zalepenými očami, s ranným astmatickým dychom z behu, som na sedení rozdýchaval ten výkrik.
Situácia sa opakovala na druhý deň. To už mal so sebou posilu v podobe kňaza, v dlhom čiernom rúchu, s veľkým krížom na krku. Výzorom zapadal do scenérie historickej budovy pôrodnice. Mal som pocit, akoby som sa vrátil do minulosti. Akurát, že pod výklenkom lode Kaplnky sv. Kríža nespieval žalmy. Svojím mohutným hlbokým hlasom spevavo sprevádzal každého, kto vkročil.
„Ste vrahoviaaa, vraždíte deti... obráťte sa!“
Chlapík vedľa neho odrapkával s ružencom v ruke: „Zdravas Mária...“
Neviem prečo, ale sklopil som hlavu a zahanbene som prebehol. Gotický hlas sa vliekol točitým kamenným schodiskom za mnou. „Prečo?!“ naštval som sa sám na seba, „prečo som sa zahanbil?“
Ja deti predsa zachraňujem! Ako k tomu prídu matky, ktoré prichádzajú porodiť, čaká ich najkrajší moment života a majú aj obavy o svoje dieťa. Medzi nimi sú aj také, ktoré sa napriek tomu, že vedia, že dieťa nebude zdravé, rozhodli ho donosiť. Ako k tomu prídu matky predčasne narodených a chorých detí, ktoré bojujú o svoj život? Ako si to zaslúžime my lekári, ktorí týmto všetkým pomáhame?
A predovšetkým, čo tie, ktoré toto rozhodnutie spravili? Myslím, že tie, pre ktoré to bolo bolestivé rozhodnutie a nielen ľahká chvíľka, pre tie je to ako šľahanie bičom počas výstupu na osobnú kalváriu. A tie druhé? Tým to bude pravdepodobne jedno...
Prišla streda. Rozhodnutý konať som kráčal do práce o niečo skôr. Dvojica stála pri vchode ako predtým.
Snažil som sa im dohovoriť. Vytiahol som aj zbrane najťažšieho kalibru - city. Vravím im, nech sa skúsia vcítiť do matky, ktorá kráča okolo nich k svojmu umierajúcemu dieťaťu. Nezabralo. Na otázku, či majú aj nejaké možnosti na konštruktívne riešenie v zmysle útulku, poradenstva a podobne, dostal som odpoveď: Treba sa modliť a Pán Boh všetko zariadi.
Po mne prišli ďalší a tí sa im vyhrážali políciou, na čo sa nám dostalo výkrikov, že zhoríme v pekle.
Štvrtok. Odchádzam po službe z práce okolo obeda, to už tam nie sú.
Piatok. Trojica pri vchode. Kňaz, chlap a dievčatko vo veku asi 11 rokov. Dnes má práve ona zavesený bilbord na krku. Jej zlaté kučeravé vlasy padajú do červenej krvi na obrázku a jej ruky sa dotýkajú hlavy plodu, až sa zdá, ako keby ju hladili. Hlas kňaza o vraždení sa miesi so „zdravasom“ vedľa stojaceho muža.
Autor: Marek Gajdoš
