Len v minulom roku na telefonickú nonstop linku bratislavského Centra Nádej, ktoré sídli na najväčšom bratislavskom sídlisku v Petržalke na Švabinského 7, zatelefonovalo 500 ľudí. Volali ženy, ktoré na vlastnej koži zažívajú násilie od partnerov, ale aj rodinní príslušníci, susedia, kolegovia z práce, zamestnávatelia. Medzi klientmi pribúdajú mladé dievčatá, ktoré sa s násilím stretávajú na rande.
BRATISLAVA. Predchodcom občianskeho združenia Centrum Nádej bolo pôvodne občianske združenie Pomoc ohrozeným deťom. Keď v roku 1994 vzniklo, tradovalo sa, že bratislavské sídlisko Petržalka bojuje s drogami. O tri roky neskôr ale spoločný prieskum agentúry Focus a občianskeho združenia ukázal, že najväčším problémom sídliska je domáce násilie.
Dnes sa centrum sústreďuje na priamu pomoc obetiam domáceho násilia. "V našej práci svoju pozornosť a odbornú pomoc neorientujeme len na obete domáceho násilia, ale i na páchateľov," hovorí Hana Bártová, psychologička centra.
Až 75 percent klientely v rámci priamej práce s obeťami domáceho násilia tvoria ženy. Druhou najväčšou skupinou s 15 percentami sú deti. Muži sú piatimi percentami zastúpení ako agresori a rovnakým počtom ako obete násilia.
Obete už cestu poznajú
Kým ešte pred takými šiestimi-siedmimi rokmi nonstop linka zazvonila len sporadicky, dnes vyzváňa pravidelne. "Osveta robí svoje. Ak sme predtým mali na linke denne dva-tri telefonáty, teraz sú to desiatky, v ktorých nás o pomoc žiadajú obete alebo ich príbuzní," povedala psychologička. Okruh ohlasovateľov sa rozširuje napríklad aj o kolegov z práce. Raz volala šéfka jedného hypermarketu, ktorá chcela pomôcť podriadenej. Tú manžel bil a zamykal doma. Doviezla ju sem v pracovnej dobe.
Podľa Bártovej už celkom neplatí, že čo sa deje za zatvorenými dverami, susedov nezaujíma. Aj verejnosť reaguje tak, že chce pomôcť.
Pomoc pre ženy aj ich deti
Ak príde týraná žena do centra, sociálna pracovníčka ju zoznámi s možnosťami pomoci. "Niektoré ženy sa rozhodujú okamžite, odchádzajú do krízového centra, spisujú návrh na rozvod, na zverenie detí, podanie trestného oznámenia. Iné sa rozhodujú postupne, niektoré až potom, keď sú vnútorne posilnené, povedala psychologička.
Iné ženy chodia do centra mesiac-dva, potrebujú nakopnutie, potom sa už mobilizujú samy. Ale sú aj také, čo sem chodia dlhodobo, napríklad na skupinovú terapiu. Je to pre ne inšpirácia, vidia, že nie sú osamotené. Majú pred sebou príklad tých, čo sa dokázali vymaniť od tyrana.
Klienti, ktorí hľadajú pomoc v centre na Švabinského ulici, tu nájdu nielen psychologické, právne a sociálne poradenstvo, ale aj detský program. Lebo deti majú podobné syndrómy ako týrané matky.
Násilie odhaľujú aj besedy v školách
Dobrovoľníci z centra z radov vysokoškolákov, ktorí sa zaujímajú o problematiku násilia v rodine, chodia na základné školy robiť preventívne besedy ohľadom násilia v rodinách. "Za uplynulý rok sme takto pomohli asi desiatim rodinám, o ktorých sme sa dozvedeli cez deti, ktoré sa počas besedy zdôverili, že u nich v rodine sa deje násilie," hovorí Hana Bártová.
Mladé dievčatá a starí ľudia
Za posledné obdobie sa klientela rozrástla o mladé dievčatá, ktoré začínajú mať s násilníkmi prvé skúsenosti už počas rande. Mladí muži ich napríklad zastrašujú tým, že zverejnia ich sporo oblečené fotografie či akty, vyhrážajú sa im. Pribúda aj násilia na starých ľuďoch od vlastných detí. Najčastejším motívom je majetok.
Jarmila Horáková ©sme
