BRATISLAVA. Práca popri dôchodku prináša vítané obohatenie rozpočtu domácnosti. Ak si nájde penzista prácu a k tomu ešte aj má možnosť si vybrať, akú formu zvolí, dôležitým faktorom ovplyvňujúcim rozhodovanie je čo najvyšší dosiahnutý príjem. Ten môžu zatraktívniť napríklad ušetrené odvody.
Dohodári šetria
„Najpodstatnejší rozdiel medzi prácou na dohodu a prácou v pracovnom pomere je vo výške odvodov,“ vysvetľuje odborník na odvody a dane Jozef Mihál.
Ten, kto pracuje na dohodu, totiž nemusí platiť zdravotné ani sociálne odvody, tak ako to je u zamestnancov v pracovnom pomere (na zmluvu). Pri dvadsaťtisícovom mesačnom hrubom plate (zhruba 664 eur) úľava od odvodov oproti zamestnancovi na pracovnú zmluvu s rovnakým hrubým príjmom môže znamenať prínos približne devätnástich stoviek korún (vyše šesťdesiatich eur) mesačne.
Zabojujte o vyššie sumy
Na odvodoch pri práci na dohodu však šetrí najmä zamestnávateľ. Ten za dohodára platí len odvody do garančného a úrazového fondu, ktoré sú oveľa nižšie ako v prípade všetkých odvodov zamestnancov pracujúcich na zmluvu. U dohodára to je 1,05 percenta, u zamestnanca na zmluvu všetky odvody tvoria až 31,2 percenta z hrubej mzdy. Tento fakt býva aj častým dôvodom toho, prečo penzisti zoženú skôr prácu na dohodu ako na pracovnú zmluvu.
Využiť ho možno aj vo vlastný prospech tak, že si uchádzač o prácu na dohodu vyjedná vyšší príjem.
Peniaze nemusia byť všetko
Ak si pre úsporu na odvodoch vyberiete prácu na dohodu (o pracovnej činnosti alebo o vykonaní práce), stratiť môžete inde. „Dohodári v prípade práceneschopnosti nemajú nárok na nemocenské,“ upozorňuje Mihál. Dôchodca s dvadsaťtisícovým mesačným príjmom zamestnaný v pracovnom pomere by v prípade mesiac trvajúcej péenky zinkasoval takmer 11-tisíc korún (365 eur).
Dohodár nebude mať zároveň nárok ani na dovolenku, platené voľno napríklad pri návšteve lekára, zamestnávateľ mu nie je povinný poskytovať stravu.
Prísť o prácu pritom môže za pre neho oveľa nevýhodnejších podmienok. Výpovedná lehota pri dohode je len pätnásť dní (oproti dvom až trom mesiacom pri práci na zmluvu) a dohodár nemá nárok ani na odstupné.
Kedy zvýšia dôchodok
Dôchodca zamestnaný v pracovnom pomere, keďže si platí odvody, má zároveň nárok aj na zvýšenie dôchodku. Ak má pracovný príjem už spomínaných dvadsaťtisíc korún hrubého a po skončení pracovného pomeru požiada o zvýšenie dôchodku Sociálnu poisťovňu, na penzii získa mesačne okolo 125 korún (viac ako štyri eurá) za každý rok trvania pracovného pomeru.
Daň platíte rovnako
Pri výpočte dane z príjmu nie je rozhodujúce, či ide o príjem z práce na dohodu, alebo na základe pracovného pomeru. Daň sa určí tak, že sa od príjmu odpočítajú odvody zamestnanca (k tomu dochádza len v prípade práce v pracovnom pomere) a vypočíta sa devätnásť percent.
Poberateľ starobného, predčasného starobného a výsluhového dôchodku nemá nárok na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť, ak dôchodok poberá od 1. januára tohto roka alebo ešte skôr.
Môže si však v ročnom zúčtovaní dane alebo v daňovom priznaní uplatniť nárok na nezdaniteľnú časť na manželku alebo si základ dane znížiť o prípadné zaplatené príspevky na životné poistenie, alebo účelové sporenie.
Dôchodca môže ušetriť na dani v prípade, ak jeho celkový zdaniteľný príjem pre rok 2008 nepresiahne sumu 49 248 korún (1634,73 eura). Ak v takomto prípade podá za rok 2008 daňové priznanie, vráti mu daňový úrad zaplatené preddavky na daň alebo zrážkovú daň. Môže tak ušetriť až 9 357 korún (310,60 eura).(ht)
Pracovný pomer verzus dohoda
l Ak ste v pracovnom pomere:
+ väčšia istota práce (dlhá výpovedná lehota, odstupné),
+ nárok na dovolenku, platené voľno, poskytnutie stravovania, príspevky zo sociálneho fondu,
– platíte odvody na zdravotné
a sociálne poistenie (okrem poistenia v nezamestnanosti a invalidného poistenia),
– pri zmene zamestnania vás viaže dlhá výpovedná lehota.
l Ak pracujete na dohodu:
+ väčšia flexibilita, väčší výber pracovných ponúk,
+ pri rovnakom zárobku šetríte na odvodoch,
– nemáte výhody zamestnanca
v pracovnom pomere,
– limity: na dohodu o pracovnej činnosti môžete pracovať najviac desať hodín týždenne, na dohodu o vykonaní práce nie viac ako 350 hodín za rok u jedného zamestnávateľa.
(ht)
Príklad pána Jozefa
Som dôchodca, no som zamestnaný na pracovnú zmluvu. Starobný dôchodok mám na úrovni priemerného, moja priemerná mesačná mzda je okolo 20-tisíc korún (664 eur). Nebolo by pre mňa výhodnejšie pracovať na dohodu?
Túto otázku pána Jozefa z Kvetoslavova sme využili ako príklad.
Ak by pán Jozef pracoval na dohodu, okrem dane z príjmu by neplatil žiadne odvody, zamestnávateľ by na odvodoch za neho platil mesačne zhruba 210 korún (6,97 eura). Pri zamestnaní na zmluvu by boli odvody oveľa vyššie.
Pri práci na dohodu, ak vychádzame z rovnakého hrubého príjmu, by tak tento dôchodca ušetril 1 880 korún (62,40 eura), po odpočítaní 19-percentnej dane z príjmu by výsledná úspora bola 1523 korún (zhruba 50,55 eura).
Zamestnávateľ by na odvodoch po zohľadnení dane z príjmu ušetril približne päťtisíc korún (okolo 170 eur).
(ht)
