BRATISLAVA. Ak potrebujete pôžičku a so svojím príjmom či každomesačnými výdavkami ju nemáte šancu získať, dobre si rozmyslite, čo urobíte, aby ste sa k peniazom predsa len dostali.
Podvod pri poskytovaní údajov, ktoré od vás veriteľ žiada, sa totiž nemusí vyplatiť.
Overovanie v databázach
Banky, nebankoví poskytovatelia pôžičiek i splátkové firmy tvrdia, že sa snažia možnosť získať úver na základe nepravdivých údajov vylúčiť. Overujú dokumenty o výške príjmov, porovnávajú ich s informáciami od zamestnávateľov či Sociálnej poisťovne.
Rozsah úverových a ručiteľských záväzkov dokážu veritelia vystopovať v registroch bankových či nebankových klientských informácií, v niektorých prípadoch pátrajú aj v Notárskom registri záložných práv.
Nie zanedbateľnou poistkou je čestné vyhlásenie, v ktorom žiadateľ o úver podpisom potvrdzuje, že poskytol pravdivé informácie. Súčasne ho v ňom veriteľ upozorňuje na sankcie, ak sa ukáže, že klamal.
Tvorivosť pri podvádzaní
Podľa Aleny Walterovej z VÚB sa podvody logicky najčastejšie vyskytujú pri tých úveroch, pri ktorých banka kladie najmenšie požiadavky na predkladané dokumenty. „Je jednoduchšie spáchať podvod pri malej bezúčelovej pôžičke než pri hypotéke,“ dopĺňa.
„Klienti, ktorí sa snažia získať úver za každú cenu, sú čoraz kreatívnejší,“ priznáva Tereza Molnár Copláková z ČSOB. Podvádzajú pritom najčastejšie v tých oblastiach, ktoré sú na poskytnutie úveru najdôležitejšie. Teda v otázkach príjmu, zamestnania, účelu použitia úveru a celkovej zadlženosti. Vyskytujú sa aj prípady, že si záujemca o úver zamestnávateľa vymyslí. Takéto prípady eviduje napríklad Dexia banka.
Žiadatelia o úver od spoločnosti Profi Credit Slovakia podľa Jána Mažgúta zvyknú zamlčať okrem splátok iných pôžičiek aj výživné či paušálne platby za mobilný telefón.
Škoda a jej rozsah
Poskytovatelia pôžičiek upozorňujú, že nemá zmysel „vylepšovať“ si údaje. „Následne sa môžete dostať do situácie, keď vám skutočný rodinný rozpočet neumožní pôžičku splácať,“ vraví Andrea Trebuľová, hovorkyňa Cetelem Slovensko.
Neschopnosť splácať, ktorá vedie k škode veriteľovi, je základom toho, aby sa konanie dlžníka dalo definovať ako trestný čin úverového podvodu. Za ten hrozí trest odňatia slobody od jedného do pätnástich rokov. Generálny prokurátor Dobroslav Trnka však upozornil, že na naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu nepostačuje iba uvedenie iného do omylu v otázke splnenia podmienok na priznanie úveru. „Zároveň sa vyžaduje, aby páchateľ konaním spôsobil inému škodu,“ dodal. Tá musí podľa Trestného zákona prevýšiť sumu 8000 korún (265,55 eura).
Prokuratúra tvrdí, že pre dlžníka, ktorý uviedol veriteľovi nepravdivé údaje o svojej bonite, ale úver spláca, pôžička nepredstavuje neoprávnene získaný prospech. „Suma úveru preňho znamená len dočasné zvýšenie jeho aktív, ktoré na druhej strane korešponduje s jeho povinnosťou prostriedky veriteľovi v istej lehote splatiť,“ uvádza.
tisícky trestných oznámení ročne
V prvom polroku tohto roku polícia zaevidovala 1635 prípadov úverového podvodu, ich škodu vyčíslila na takmer 234 miliónov korún (vyše 7,76 milióna eur). Podľa hovorkyne Prezídia Policajného zboru Andrey Polačikovej to bolo o 644 prípadov menej, ako v rovnakom období minulého roku. Počas celého roku 2007 polícia zaevidovala 3794 a rok predtým 6297 prípadov.
(den)
Úverový podvod
Kto ho spácha
Ten, kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí škodu.
Ako sa odlišuje rozsah škody
Malá škoda – prevyšuje 8000 korún (265,55 eura).
Väčšia škoda – najmenej desať násobok malej, vyše 80 000 korún (2655,51 eura).
Škoda veľkého rozsahu – najmenej päťstonásobok malej, viac ako 4 milióny korún (132 775,68 eura).
Možný trest odňatia slobody
1 – 5 rokov – ak spôsobí malú škodu.
2 –5 rokov – ak je oprávnený konať za toho, kto úver poskytuje a umožní ho získať tomu, o kom vie, že podmienky na jeho získanie nespĺňa.
3 – 10 rokov – ak spôsobí väčšiu škodu, z osobitného motívu či závažnejším >spôsobom konania.
10 – 15 rokov – spôsobí škodu veľkého rozsahu ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo za krízovej situácie.
Zdroj: Trestný zákon
Lžou sa dá o úver aj prísť
Ak sa poskytovateľ pôžičky až po jej odsúhlasení dozvie, že ste mu pri žiadosti uviedli nepravdivé informácie o svojich príjmoch a výdavkoch, no úver riadne splácate, môže voči vám postupovať niekoľkými spôsobmi.
Podľa najmiernejšieho scenára nepodnikne žiadne kroky, kým budete úver splácať. Prehrešok si však zaznamená a do budúcna to môže sťažiť vašu snahu získať ďalšiu pôžičku. „Identifikovaný podvod môže negatívne ovplyvniť žiadosť o nový úver,“ tvrdí Tatiana Jonáková z OTP Banky Slovensko.
V horšom prípade nasleduje postih hneď, ako veriteľ na vašu lož príde. Sankcia by vás však nemala zaskočiť, býva totiž zakotvená už v úverovej zmluve.
Spravidla má podobu okamžitého splatenia úveru. „Poskytnutie nepravdivých údajov má za následok splatnosť celej dlžnej sumy ku dňu, keď sa Istrobanka o nepravdivosti údajov dozvie vrátane splatnosti úrokov za celý dohodnutý čas,“ vraví jej hovorkyňa Miroslava Pargáčová. S touto sankciou treba počítať napríklad aj v Dexia banke či v Home Credit.
Ak ste podvodne získali úver od Volksbank, nemusíte sa vyhnúť ani trestnému oznámeniu.
„Ak vznikne podozrenie z úverového podvodu, na klienta sa vždy podá trestné oznámenie, policajný vyšetrovateľ začne trestné stíhanie. To možno zastaviť, ak klient úver spláca riadne a včas,“ tvrdí Vladimír Straka z Volksbank.
(den)
Účel a použitie peňazí
Pri definovaní úverového podvodu v stavebnom sporení hrá rolu i prospech.
Keď použijete peniaze od stavebnej sporiteľne na stavebné účely, ale nezdokladujete ich predpísaným spôsobom, nemalo by sa to posudzovať ako trestný čin úverového podvodu.
Dá sa to však označiť za porušenie zmluvných podmienok a sporiteľňa si môže uplatniť niektorú zo sankcií, uvedených v zmluve.
„Povinnosť preukázať účelové použitie prostriedkov z fondu stavebného sporenia na stavebné účely vždy nasleduje po schválení, poskytnutí i čerpaní prostriedkov, preto nie je, ani nemôže byť jednou z podmienok na poskytnutie úveru,“ uvádza sa v stanovisku generálnej prokuratúry.
Trestný čin úverového podvodu sa však môže vzťahovať na sporiteľa, ktorý síce úver spláca, ale v čase jeho poskytnutia už vie, že peniaze použije na iné než stavebné účely. Ale len vtedy, ak konaním získa aspoň malý prospech. Ten sa stanoví ako rozdiel medzi bežným úverom a priznaným účelovým úverom.
(den)
