Aké črty má dnes typický slovenský migrant?

"Je to mladý muž do 34 rokov, slobodný so stredoškolským vzdelaním s maturitou. Druhou najpočetnejšou skupinou v našej vzorke boli vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Takmer polovica pred odchodom bola na Slovensku zamestnaná."

O ktoré krajiny je trvale najväčší záujem?

"O Veľkú Britániu, Írsko a Česko. Napríklad vo Veľkej Británii bolo v čase nášho minuloročného výskumu 28 percent respondentov. Dominujú tu teda krajiny, ktoré po našom vstupe do Európskej únie v roku 2004 neuplatňovali prechodné opatrenia.

Zmenil sa záujem, čo sa týka krajín, u tých, čo už v zahraničí žijú a tých čo sa ešte len von chystajú?

"Spomedzi štátov, v ktorých môžu občania Slovenska legálne pracovať bez pracovného povolenia, boli aj u respondentov chystajúcich sa do zahraničia najpreferovanejšie Veľká Británia, Írsko a Česká republika. Príťažlivé zostávajú aj Nemecko a Rakúsko, aj keď na trhu práce ešte uplatňujú prechodné opatrenia."

V akých profesiách sa migranti uplatnili?

"V prevažnej väčšine pracovali vonku ako kvalifikovaní robotníci v stavebníctve, strojárenstve a ako prevádzkoví zamestnanci v službách. Tu sme zaznamenali rozdiely medzi tými, čo chceli zostať vonku na krátkodobé pobyty, a tými, čo chceli zostať v zahraničí natrvalo. U tých, čo sa zdržiavali v zahraničí do šiestich mesiacov, prevažovali sezónne práce na menej kvalifikovaných pozíciách. Väčšinou išlo o mladších ľudí do 24 rokov alebo vo vekovej kategórii od 45 rokov vyššie. Stredné vekové kategórie sa zdržiavali v zahraničí dlhšie ako šesť mesiacov. Tí, ktorí uvažovali o trvalom uplatnení, vykonávali kvalifikovanejšie profesie."

Aký bol ich vzťah medzi profesiou a vzdelaním?

"Nesledovali sme odbory, ale výšku vzdelania. Teda či vzdelanie, ktoré dosiahli doma, uplatnili na pozícii vonku. Polovica pracovala v profesiách, v ktorých uplatnili výšku svojho vzdelania. Boli to predovšetkým ľudia so stredným vzdelaním bez maturity a so základným vzdelaním. Nesúlad medzi získaným a požadovaným stupňom vzdelania sa prejavil hlavne u vysokoškolsky vzdelaných. U nich až 56 percent vykonávalo profesie, v ktorých sa požadovalo nižšie vzdelanie."

Aké boli najčastejšie dôvody migrácie?

"Ešte stále je to finančný aspekt, snaha zarobiť si, zlepšiť si doma ekonomickú situáciu. Jednotlivé dôvody sa ale líšia podľa rodu, veku aj vzdelania."

Čo prevažovalo u žien?

"Ako dôvod častejšie uvádzali vycestovanie za partnerom. U mladších ročníkov to bolo tiež zdokonalenie sa v cudzom jazyku. Iné dôvody ako finančné uvádzali predovšetkým vysokoškolsky vzdelaní."

Mali všetci pri odchode predstavu, ako dlho chcú v zahraničí pobudnúť?

"Práveže nie, nerozhodnutých bolo 42 percent."

Ako ste migrantov oslovovali a získavali odpovede?

"Cez on-line dotazník a cez EURES poradcov na úradoch práce, ktorí prichádzajú do kontaktov s ľuďmi pracujúcimi v zahraničí."

Stúpa počet tých, ktorí chcú odísť natrvalo zo Slovenska?

"Medzi našimi respondentmi to bol nízky počet. Čím dlhšie však už v zahraničí žili, tým viac sa u nich prejavoval záujem tam zostať natrvalo. Najviac z oslovených chcelo v zahraničí zotrvať dlhšie ako rok, ale nie trvalo odísť zo Slovenska."

Sú štatistiky o počtoch migrantov reálne?

"Je problematické zachytiť všetkých, ktorí odchádzajú pracovať do zahraničia, lebo možností je veľa, sú tu pracovné agentúry, mnohí si prácu hľadajú cez známych, cez rodinu, alebo idú na vlastnú päsť a prácu si hľadajú priamo na mieste."