BRATISLAVA. Komárňanský štvorkajak (Richard a Michal Riszdorferovci, Erik Vlček, Juraj Tarr) je šancová loď. Štvorica má spolu 21 zlatých medailí z majstrovstiev sveta a 36 prvenstiev z európskych šampionátov.
Preto sa trénera večne vypytujú na prognózy, ciele, tipy. „Som pripravený, čakám takéto otázky. Nám je ľahko, môžeme si dávať aj najsmelšie ciele, plniť ich musia pretekári. Oni sú naštvaní, ak hádžeme čísla o ich umiestnení,“ chápal Blaho.
Predposlední či prví?
Takže, s čím by bol reprezentačný kouč spokojný? „Pomôžem si stratégiou môjho kamaráta, komárňanského trénera štvorice Tibora Soósa. V pondelok mi telefonuje: Pali, zle je. Išli tak mizerne, že budeme radi, ak skončia predposlední. V utorok zrazu počujem: Bolo to senzačné, oveľa lepšie, ako sú tie najsvetovejšie časy. Stopercentne vyhráme. Takto dokola,“ hovoril s ľahkým úsmevom diplomata. „Pravidelne jazdia o dosť rýchlejšie ako na májových majstrovstvách Európy v Miláne, ktoré s prevahou vyhrali. Olympiáda je však iná súťaž. Svetová špička sa zmestí do polsekundového rozdielu.“
Slovenský štvorkajak dosiahol na majstrovstvách sveta 2003 v Atlante vôbec najrýchlejší čas histórie na olympijskej kilometrovej trati. Jediní na svete pádlovali pod 2:55 minúty. „Iná trať, iné zloženie, iní súperi. Mechanické porovnávanie v kanoistike neplatí, hoci ide o exaktný šport.“
Roky na cestách
Šéftréner žije v Bratislave. Sú však aj mestá, ktoré pozná azda rovnako dobre. Napríklad kalifornské San Diego, kam pravidelne chodia kajakári na sústredenia.
„Tentoraz sme si zvolili severotalianske Varese. Poradil nám maďarský veslársky tréner. Krásne jazero v horách bolo príjemným občerstvením na záver štvorročnej driny.“
Peking pre našich kanoistov tiež nie je neznámy. Vlani na predolympijskej regate skončil štvorkajak tretí. „Kanoistický areál je megalomanská stavba. Ešte aj priestor mimo vyznačenej vodnej trate je obrovský. Má svoje zákernosti, je veterný. Napriek rozsiahlosti sú dráhy pri veľkej tribúne, ak zafúka, výhodnejšie. V rozjazdách sa bude zrejme špekulovať.“
Bude aj naša loď? Pýtali sme sa. „Také veci sa neprezrádzajú,“ stroho odvetil.
Blaho zoženie, ak treba, aj hodinky s vodotryskom. Počas vianočných sviatkov bol v Pekingu zháňať hotel pri kanoistickom kanáli. „Je výhodný, jediným otáznikom je strava. Nie je však problém zájsť do olympijskej dediny. Olympijský výbor nám na celý čas rezervoval auto. Vynasnažím sa urobiť si vodičák. Technicky by to podľa nášho konzula nemal byť problém. Ťažkosti sú s byrokraciou. Neradi vidia, ak v čínskych autách šoféruje cudzinec. “
Štvorkajak s poistkou
Šéftréner odlietal predvčerom. Kanoistická zostava letí až 10. augusta. Jej súťaže štartujú osemnásteho, finále sú 22. (štvorkajak) a 23. augusta (dvojkajak a kanoe).
Blaho, ktorý ide na piatu olympiádu v úlohe kouča (1992 - 2008), hovoril o akurátnosti termínu.
„Týždeň na aklimatizáciu stačí. Väčšina výprav, dokonca aj domáci Číňania, budú na súťaže dochádzať odinakiaľ.“
Trénera, okrem možného šoférskeho rýchlokurzu, čakali už v Číne lode. „Telefonovali mi, vraj sú v poriadku. Štvorkajak poisťujeme po všetkých stránkach. Poľský výrobca Plastex nám pre istotu posiela letecky ďalšiu loď.“
Parádne jedenásťmetrové dielo (30,1 kg), na milimeter ušité na miery Komárňanov, priletí do Pekingu načasovane. Ako jeho športoví majstri.
