Rádioaktívni (8.) - Tánička je iná

Matej Daxa je šťastný, že široko ďaleko najkrajšie ženské stvorenie s takým nefalšovaným zaujatím berie pri každej možnej príležitosti jeho mužnosť do úst. Nešťastný je z toho, že to tým aj končí... Dnes rádioaktívnejší a interaktívnejší než kedyk

Pôvodný interaktívny román na pokračovanie.
Všetky jeho diely nájdete na www.sme.sk/radioaktivni/.

Autor: Gustáv Murín

„Hostinec U plešatého?! Čo sa tí ľudia kompletne zbláznili!"

Gyra stojí ohromene pred ich starým Bzučákom, ktorý za tých pár dní, čo tu neboli, stihol zmeniť majiteľa aj názov a dostal novú fasádu.

„To si už mohli rovno napísať, že zájazdný hostinec a boli by sme hneď v stredoveku!" vrčí nespokojne Daxa.

„Zájazdný hostinec v meste a tomto storočí?! Tu čuchám nejakú kulehu," Gyra váha zo vstupom, ale nakoniec mávne rukou. „Veď pani Betka nám to vysvetlí."

Vojdú odhodlane dnu a ostanú v šoku. Nielenže majiteľ je plešatý, ale aj čašníčka je plešatá a všetci (treba povedať, že len traja) zákazníci sú úplne plešatí. Ešte aj ten pes, čo leží pri nohách jedného z nich vyzerá, že sa časom k tomuto podivuhodnému spolku pridá, taká biedna je jeho srsť.

„Mňa megne, tu niečo nesedí," vzdychne v šoku Gyra.

„Nie je to nejaký uzavretý klub?" zvažuje nerozhodne Daxa. On sám má dostatok svojich na krátko zostrihnutých hnedých vlasov a Gyra je tu s jeho bujnou, neučesateľnou hrivou ryšavých vlasov ako jasný provokatér. Rozhodne majú obaja do plešatosti ešte ďaleko. Daxa to ani nestihne okomentovať a už sa cez neho valí Gyra von.

„Tak tu ma už neuvidia!" zahučí ešte a zastane na vonkajších schodoch chrbtom k celému podivuhodnému podniku a veľkopansky hodí rukou. „Kam až moje oko dovidí, máme na výber krčmu Peklo, vináreň Tramín a bar BARBAR. Mám chuť na pivo - smer Peklo!"

Keď vojdú do krčmy Peklo, čaká ich ďalšie prekvapenie. S kríglami v ruke sa tu vrtí prsnatá čašníčka Betka, ktorú z nového hostinca vyhodili, lebo nie je plešatá.

Život je plný prekvapení, vzdelanec by možno povedal, že je až otravne interaktívny!

Predstav si, že rádioaktivitu označuje sedem rôznych veličín: sieverty, becquerely, curie, röntgeny, rémy, rady a graye. Keď teraz čítam všetky tie správy o žiarení, tak neviem, ako sa z toho vysomáriť."

Daxa to oznamuje vnútornej strane obrovskej drevenej brány v podchode akéhosi starého obytného domu. Tá brána je tak veľká, že keď sa otvorí až na doraz, vznikne v uhle medzi ňou, jej pevnou časťou a bočnou stenou trojuholník kam sa pokojne skryjú dve dospelé postavy. A to si tá jedna dokonca môže čupnúť a zaujímať sa o celkom iné veci, než je zmätok v rôznych jednotkách žiarenia.

„Podľa definície sú Becquerel a Curie jednotkami rádioaktivity, pričom jeden bekerel je jeden rozpad za sekundu a jedno kirí je 37 miliárd rozpadov za sekundu... no ale prečo akurát 37 a ešte aj miliárd, rozumieš tomu?"

Tánička, lebo ona je tá učupená postava, nemôže odpovedať, aj keby chcela. Práve vylovuje Daxovho fešáka tak zručne, že si to jeho majiteľ ani nestihne uvedomiť...

„A aby to vôbec nebolo jednoduché, tak sievert, röntgen, rem, rad a gray sú podľa definície zasa veličiny charakterizujúce dávkový ekvivalent a dávku žiarenia, čo mne pripadá úplne to isté ako jednotky rádioaktivity. Alebo v tom vidíš nejaký rozdiel?"

Toto samovzdelávanie praktikujú tí dvaja už skoro týždeň. Prechádzkou z obeda Daxa vždy nájde takto zašité miesto, aby v ňom skúsil nahmatať všetko mäkké, voňavé a utajené na Táničkinom tele. Nikdy sa nedostane ďalej ako po bozkávanie jej pŕs. Tánička mu to vždy rada opláca a keďže mužské telo je tak chudobné na vzrušivé miesta, končí na kolenách, ale najradšej učupená pri Daxových nohách.

„Tí fyzici všetko komplikujú, nemyslíš?"

Tánička neodpovedá, lebo má plné ústa. A Daxovi to berie dych. Ale ešte statočne dodá.

„No a predstav si, že ten röntgen, rem a rad sú vraj, aby to bolo ešte zaujímavejšie, staré jednotky, ale samozrejme, že napríklad Rusi ich ešte používajú a...ja...z toho... mám... taký... zmä...tok, že sa v tom vôbec nevyz..."

Daxa už nedopovie, pretože Tánička sa naopak veľmi dobre vyzná a privádza ho ľahučko na ďaleko povznášajúcejšie myšlienky, než je chaos vo veličinách žiarenia. Keď je po všetkom, vytiahne z kabelky minikapesníček, ktorým vzorne zahladí stopy a vráti jeho fešáka sporiadane na štartovnú čiaru. Zazipsuje a postaví sa oproti Daxovi. Bez slova si vypýta vďačný bozk a keď sa k nej očarený Daxa nahne, vrazí mu do úst svoj vlhký jazyk. Tak sa náš vedec nechtiac dozvedá, že chuť jeho vlastného semena je - mliečne slaná.

Daxa nájde občas na stole pozdrav od pána knihovníka, ktorý nevie zaradiť. Akoby starého pána bavilo vyhľadávať informácie, ktoré sú v protiklade ku všetkému, čo sme až doteraz o rádioaktivite počuli.

Napríklad mikrobiálny exot zvaný Deinococcus radiodurans. Keďže na Zemeguli je tlačenica a v nej sa ťažko žije malému, ktorého môže zhltnúť toľko veľkých, schoval sa tam, kde je sám - najradšej do reaktorov! Daxa neveriaco listuje v materiáli, ktorý ho má presvedčiť, že oproti človeku až tisícnásobne väčšia schopnosť obrany vlastnej DNA dáva Deinococcovi možnosť prežiť dávky rádioaktivity, mierne povedané, nezlučiteľné so životom.

Dokážete byť šťastní aj nešťastní súčasne a z rovnakej príčiny? Matej Daxa je šťastný, že široko ďaleko najkrajšie ženské stvorenie s takým nefalšovaným zaujatím berie pri každej možnej príležitosti jeho mužnosť do úst. Nešťastný je z toho, že to tým aj končí.

„Nie je ona nejaká vadná?"

Takto sa v krčme Peklo sťažuje Daxa odpitému pivnému poháru oproti. Pivný pohár mlčí, ale jeho dočasný majiteľ kladie rečnícku otázku:

„O čom to ty rozprávaš!?"

A ako to už pri rečníckych otázkach býva, sám si odpovie.

„Veď buď rád, buď šťastný! Má rozum aj za teba. Ona je zázrak na tejto zemi, lebo ťa chráni sama pred sebou..."

Daxa vyvalí oči a Gyra nasadí svoj obľúbený učiteľský tón.

„Drahý priateľ a kolega, zapamätaj si - ženy sa dnes už rodia s kalkulačkou medzi nohami. No, áno, neksichti sa tak. Tesne pod klitorisom majú zabudovaný tachometer, ale bez displeja. Takže ty ten medziúčet nevidíš, ale neboj sa, všetky chvíle radosti ti budú raz spočítané."

Teraz je zasa chvíľa, aby sa Daxa opýtal:

„O čom to ty, človeče, rozprávaš!?"

„O tom, že v živote nič nie je zadarmo a to zvlášť u žien. Žena aj keď sama nechce, v duchu ráta - s tebou ako otcom svojich detí, ako manželom, zdrojom peňazí..."

„Ty si sa zbláznil! O ničom takom nebola nikdy reč."

„Veď buď rád, tá deva je dar z nebies. Ona vie, že akonáhle sa tieto veci pustia spod kontroly, tak už nič nie je ako bolo. A rozumne to nepripúšťa, chráni ťa pred vlastnou nechcenou vypočítavosťou. Navyše niekde som čítal, že až šesťdesiat percent súčasných žien orál proste baví. Tak spája užitočné s príjemným. Ty si šťastlivec, človeče!"

Daxov pivný pohár vyskočí k majiteľovým ústam ako na gumičke. Po dôkladnom napití až príliš rázne dopadne na stôl.

„No ďakujem pekne za také šťastie!"

Gyrov pohár sa už zase točí, aby majiteľ nezhltol s pivným nápojom ani o bublinku kysličníku navyše. Gyra len odvrkne: „Je neuveriteľné na čo sa dá dnes sťažovať, veď tá baba je božia! Urobí ti dobre, nemusíš sa starať o jej orgazmus a ešte je to aj bez následkov. Čo by si ešte vlastne chcel? Všetci ti závidíme, teda ja určite."

Daxa nespokojne zavrtí hlavou.

„Feri, ty to nechápeš. Vieš ako sa potom cítim?"

„No, čujme."

„No, prázdne, vyfajčene, použito..."

Gyra vyvráti oči do hora a potom mykne plecom, akoby zhadzoval nepotrebné bremeno.

„No tak jej to povedz, keď ti to vadí. A uvidíš..."

„Ty si sa zbláznil, ako jej to mám asi povedať? Som rád, že vôbec niečo je..."

„Tak sa nesťažuj."

„Ale keď..."

„Tak sa opýtaj, nejako, okľukou..."

„Neprichádza do úvahy. A zabudni, že sme o tom hovorili..."

„Takže sa neopýtaš?"

„V žiadnom prípade. Mám svoju hrdosť."

„Prečo nič nehovoríš?"

„Ale Maťko, ako môžem hovoriť, keď mám plné ústa - teba..."

„No práve... prečo to nejde aj inak? Tak úplne, do konca."

Tánička mlčky zapína Daxove nohavice. Potom k nemu vzhliadne a placho sa usmeje.

„Ja nemôžem, Matejko, ja sa poznám. Ja keby som ťa pustila ďalej, už by si sa ma nezbavil..."

„Ale, prečo by som sa ťa mal zbavovať?"

„Lebo... potom by to bolo už len tvoje."

„No a?"

„No a... ako potom budem spávať so svojím terajším snúbencom?"

„To, že povedala? Toto!?"
„No, čo si vymýšľam? Má snúbenca, je to zabité."

„Trt, vôbec to nie je zabité."

Daxa pozrie na Gyru s dešpektom. Gyra to ignoruje. Práve sa zabáva so svojím najnovším objavom - fajko-cigaretou. V ruke drží fajku, ktorá nemá klasickú veľkú hlavu, ale v predĺžení náustku je miesto pre tabakový „náboj". Ten „náboj" je krátky šulec, ktorý sa zasunie do hlavice fajko-cigarety a zapáli. Siesta s takouto jednorazovou dávkou tabaku trvá len o čosi dlhšie, než s cigaretou. Gyra je nadšený.

„Nevešaj hlavu a hlavne, nevešaj sa. Sú tri typy žien - Júlia, Carmen a Mannon. Júlia si vyberie Rómea ako jediného muža svojho života a za ním je odhodlaná ísť až do hrobu. Carmen to má ťažšie, chce tiež toho pravého, ale nevie sa rozhodnúť. A Mannon je zasa presvedčená, že jej krása patrí každému, kto prejaví záujem. Tánička je Mannon."

Daxa zhrozene odfrkne.

„Pchá, ako ťa vôbec mohlo napadnúť takto ju zaškatuľkovať?! To je nezmysel, Tánička je iná..."

Gyra sa neháda, ani nemôže. Konečne sa mu podarilo zapáliť jeho najnovší fajko-cigaretový objav a teraz oduševnene poťahuje, aby nezhasol. A pokojne prikývne. Nech je Tánička iná...

Hlboko po polnoci zaujme niekoľko áut vyberaných značiek vhodné pozície mimo dosahu svetiel z pouličných lámp. Navonok je ticho, hoci v autách prebieha živá komunikácia cez digitálne vysielačky automaticky kódujúce hovorenú reč. Potom všetko utíchne a dlhé minúty sa nič nedeje. Náhle na signál vystúpia určení muži a navzájom si dajú znamenie. Idú naisto...

(pokračovanie v piatok, 8. augusta)

Píšete s nami

Pre verných čitateľov je tu konečne šanca zasiahnuť do deja! Už ste dali novej spolupracovníčke Daxu a Gyru meno a stvorili ste jej podobu. Napíšte nám na radioaktivni@smeonline.sk, ako by sa mal ďalej vyvíjať jej vzťah k Matejovi Daxovi a zajtra o tom rozhodnete v ankete!