Joe Burke, Los Angeles,
Jedným slovom: áno. Riadenie tvorivých ľudí, ktorí často neuvažujú o sebe ako o zamestnancoch nikoho a ničoho – nehovoriac už o nasledovníkoch, zakorenených v organizácii, pozostávajúcej z úrovní, vrstiev a pohyblivých častí – je absolútne vzdialené manažmentu 101. Vlastne je to druh umenia, čerpajúceho z najrozličnejších delikátnych schopností ako empatia, cibrenie a ad-hoc psychologické poradenstvo. No aká chyba by bola riadiť tvorivých ľudí srdcom a obmedziť sa len na to!
Manažovať tvorivých ľudí tiež vyžaduje – dokonca naliehavo – istú mieru autority. Prirodzene, nič prísne a ťažkopádne. Nechcete, aby vám vaši domáci „neozbrojenci“ zdrhli. So sviežimi nápadmi a jedinečnými perspektívami môžu byť – a často aj sú – dôvodom prelomových výrobkov a nových pracovných metód, a dokonca impulzmi pre celé nové podniky.
No aj tvoriví ľudia musia vedieť, že existujú hranice a hodnoty, a že ich musia rešpektovať. Pretože tvoriví ľudia vedia vybočiť z normálnych koľají – a popritom vziať so sebou aj každodenné jadro firmy.
Uvedomujeme si, že „zamatové kladivo“ v rámci prístupu, ktoré odporúčame, je trochu protirečením k vžitej múdrosti o manažovaní tvorivých typov, ktorá hovorí, že spisovateľov, redaktorov, výtvarníkov, softvérových návrhárov, projektantov, výskumníkov a dokonca aj niekoľko mimoriadne vynachádzavých investičných bankárov by ste mali nechať na pokoji. Sú iní ako vy alebo ja, ako sa všeobecne predpokladá - sú hlbší, záhadnejšie konštruovaní, krehkejší. Zaobchádzajte s nimi ako s včielkami-robotnicami a pichnú vás. Zaobchádzajte s nimi ako s posvätnými guru a ich múdrosť bude prekvitať.
Sme skoro v pokušení mávnuť nad tým rukou ako nad úplným nezmyslom, až na to, že čiastočne to je pravda - najtvorivejší ľudia môžu byť intelektuálne zložití a citovo chúlostiví; a často takí sú. Môžu byť čudní alebo nedotkliví. Niektorí sú dosť nespoločenskí.
Mnohí začali neznášať status quo už na základnej škole a nikdy ich to neprešlo. Ktovie, či sú tieto črty následkom toho, ako funguje ich mozog, alebo toho, ako väčšina spoločností umožňuje (ba priam ich k tomu povzbudzuje) umeleckým typom fungovať.
Bez ohľadu na to: skutočne tvoriví ľudia akoby sa zatvárali, keď ich vtláčajú do normálnych obmedzení, a dobrí manažéri si na to musia dať pozor.
No podniky nie sú múzeá. Neexistujú nato, aby predvádzali tvorivú produkciu, ale nato, aby z nej ťažili. A aby sa to mohlo diať, niečo sa musí poddať – totiž typická zásadná predstava tvorivých ľudí, že sú slobodní agenti.
Je to tak, ako nám kedysi povedal istý tvorivý zamestnanec – talentovaný spisovateľ, ktorý bezstarostne nestíhal termíny: „Vy nie ste môj šéf.“
Technicky vzaté sa kruto mýlil, ale on si myslel čosi iné.
Mnohé tvorivé typy akceptujú základné princípy a procesy organizácie. Rozširujú hranice, ale neprekračujú ich – a následkom toho ich tímy a organizácie napredujú.
No pričasto sa vo firmách nachádzajú aj tvorivé typy, ktoré sú tak výlučne talentované, že ich vzorce správania „kašlať-na-systém“ dostanú zelenú:
Brilantný vedec, ktorý sa k svojim mladým spoločníkom správa ako k otrokom.
Umelecký riaditeľ, ktorý získal cenu a ktorý sa vysmieva firemným žiadostiam o zníženie nákladov.
Geniálny navrhovateľ videohier, ktorý sa nerozpráva s oddelením marketingu.
Správanie na porazenie, to áno. Ale keď sú tvoriví zamestnanci s takýmto správaním veľmi dobrí, mnohí manažéri prižmúria oko. Kto by už zabíjal sliepku, čo znáša zlaté vajcia? No problém spočíva v tom, že negatívne správanie má tendencie byť prudko nákazlivé a šíriť sa medzi tvorivcami.
Koniec koncov, mnohí z nich sa už správajú proti svojej prirodzenosti v rámci firemného prostredia. Prispôsobujú sa oveľa viac, než sa im páči. Takže sa chopia akejkoľvek narážky, že „môžu byť sami sebou“. A než sa nazdáte, disfunkčné správanie sa začne šíriť.
Ľudia začnú pracovať kedy a kde sa im zachce, čo zvyčajne znamená – osamote. Prestanú sa deliť o nápady s „chudákmi hlavného prúdu“. Často začnú na seba štekať pre – paradoxne – tvorivé nezhody.
Takáto sloboda môže byť pre umelecky založených pracovníkov veľkou úľavou ak nie vzrušením, oni si ju vychutnajú. No zvyčajne je utrpením pre obyčajných zamestnancov, ktorí sa začnú cítiť ako outsideri bez hlasu a práv.
„Prečo majú tvoriví zamestnanci toľko úľav a my žiadne?“ uvažujú. To je otázka vedúca len k dvom druhom firemného prostredia: chaosu alebo slepej uličke.
Týmto sa riaditelia dostávajú do jedinečnej, ale nie neriešiteľnej krízy. Aby vyhrali na trhu, musia absolútne rešpektovať individualitu tvorivých ľudí. Sú iní. No ak chcete, aby bola vaša organizácia konzistentná a prekvitala, musíte sa presvedčiť, že udržia túto odlišnosť v medziach.
Áno, niektorí kreatívci možno budú vzdorovať; niektorí možno dokonca odídu. No pamätajte, že ste skutočne ich boss – a aj všetkých ostatných. Kvôli organizácii sa musíte zachovať takto.
New York Times Syndicate začal koncom roka 2005 týždenne uverejňovať otázky čitateľov a odpovede Jacka a Suzy Welchovcov. Otázky sa posielajú na adresu Winning@nytimes.com. Najzaujímavejšie z nich sa dostávajú na stránky New York Times. Denník SME ich prináša v pravidelnom seriáli.
