Matica slávi za štátne milióny od Slotu

Ján Slota vybavil v štátnych inštitúciách pod vplyvom SNS pre Maticu štedré sponzorské.

MARTIN/BRATISLAVA. Predseda Slovenskej národnej strany Ján Slota rozdával štátne peniaze. Svojmu priateľovi, šéfovi Matice slovenskej Jozefovi Markušovi, zaplatil takmer kompletne oslavy 145. výročia vzniku Matice.

Podľa odhadov budú stáť oslavy, ktorých hlavným organizátorom sú národniari zo Slovenskej národnej strany, viac ako 13 miliónov korún.

Slota vybavil od niekoľkých ministerstiev a Slovenskej poš­ty viac ako desať miliónov korún na zaplatenie veľkolepých štvordňových osláv. Matica je podľa neho síce apolitická, ale programovo blízka SNS. Podporovať ju je dôležité, lebo sa vzmáhajú „horthyovskí neofašisti“ v susednom Maďarsku.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

„Myslím, že to bolo v podstate z ministerstva výstavby vo výške asi desať miliónov korún a časť bola daná sponzorsky zo Slovenskej pošty. V tomto smere je pomoc SNS, že zabezpečila financovanie,“ povedal Slota.

Ministerstvo výstavby aj poš­tu ovláda SNS. Ministerstvo poskytlo 6,18 milióna korún na amfiteáter. O dotáciu oficiálne požiadalo mesto Martin. Pošta výšku sponzorského tají.

„Objednal som sa na audienciu u predsedu Slotu a požiadal o pomoc. V priebehu pár dní od mojej návštevy sa po intervencii predsedu zohnalo šesť milió­nov korún na rekonštrukciu amfiteátra,“ opisuje rýchlosť, akou Slota pracuje, primátor Martina Andrej Hrnčiar.

Pošta: Je to naša stratégia

Ministerstvo výstavby vo svojej dotácii za 6,18 milióna korún nevidí problém. Poskytlo ju mestu Martin. „Žiadosť bola odôvodnená pravidelným organizovaním kultúrno-spoločenských podujatí celonárodného charakteru za účasti domácich aj zahraničných hostí,“ povedal hovorca Miroslav Bátovský.

SkryťVypnúť reklamu

Problém nevidí ani Slovenská pošta, ktorú tiež ovláda vládna SNS.

Výšku sponzorského pre Maticu zverejniť tento štátny podnik nechce. Hovorca Juraj Danielis nepovedal, prečo táto informácia nie je verejná.

„Podpora podujatí národnostného a historického charakteru je súčasťou našej sponzoringovej stratégie,“ tvrdí pošta. „V prípade najstaršej inštitúcie na Slovensku, ktorou Slovenská pošta je, považujeme toto zameranie za absolútne logické,“ dodal hovorca.

Ján Slota povedal, že časť peňazí vybavil aj na ministerstve kultúry pod vedením Mareka Maďariča zo Smeru. Ten na otázky, či je to pravda, neodpovedal. Matica dostala po Maďaričovom príchode od ministerstva na základe žiadostí milión a pol korún.

Zuzana Wienk z Aliancie Fair–play hovorí, že Matica spojením s akoukoľvek politickou stranou si celonárodný rešpekt nezíska. „Je chybou, ak je SNS uvedená ako hlavný partner týchto osláv. Ak darmi prispeli inštitúcie vedené jej nominantmi, tak je tu podozrenie, že tento príspevok bol vybavený po politickej linke.“

SkryťVypnúť reklamu

Slota robí, čo môže

Ján Slota nepomohol v tomto roku Matici po prvý raz. V koalícii presadil navýšenie štátneho príspevku na 46 miliónov korún.

Markuš hovorí, že je to stále málo.

Matica nie je závislá len od štátnych príspevkov. Neografia, ktorej je väčšinovým vlastníkom a dostala ju od štátu za korunu, ročne vyprodukuje v dividendách viac ako 20 miliónov korún. Markuš tvrdí, že časť zisku ide na bežné výdavky, ako sú telefóny a chod kancelárií.

Predsedovi vlády Robertovi Ficovi to, že Slota takto vybavuje dotácie, neprekáža, pretože „posilňovanie historického a národného povedomia je jednou z priorít vládnej politiky“.

Dnes príde do Martina za Jánom Slotom aj Robert Fico. Obidvaja by mali mať prejav o štvrtej popoludní a spolu sa stretnú aj na cintoríne. Predseda HZDS Vladimír Mečiar sa ešte len rozhoduje, či príde, pretože má podľa hovorkyne pozvanie na ďalších pätnásť akcií.

SkryťVypnúť reklamu

Na Mlynky si nespomenuli

Slováci z maďarskej obce Mlynky pozvanie na oslavy do Martina nedostali. „Neviem o tom,“ odpovedala predsedníčka slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová, či krajanov z dnes najznámejšej slovenskej obce v zahraničí pozvali na matičné slávnosti. „Niekto by zo slovenskej samosprávy išiel,“ dodala na otázku, či by pozvánku využili.

Matica nedávno pomohla Mlynčanom a SNS riešiť delikátny problém s peniazmi, ktoré Slotova strana zozbierala pre krajanov bojujúcich s miestnou samosprávou o Slovenský dom. Mlynčania peniaze od politickej strany nechceli vziať. Nadácia Matice sporných asi 750–tisíc od SNS dala Mlynčanom ako vlastný finančný dar.

Slovákov z Mlynkov zvlášť pozdravil premiér Robert Fico na oslavách Cyrila a Metoda na Devíne 5. júla, kde vystúpil ich folklórny súbor.

SkryťVypnúť reklamu

(pm)

Zemko: Matica je spolitizovaná

Historik MILAN ZEMKO hovorí, že Matica mala pre Slovákov veľký význam. Dnes sa mu spreneveruje.

Matica slovenská oslavuje 145. výročie založenia. Aký mal vznik tejto inštitúcie význam pre slovenský národ?

„Slováci ako národ nemali žiadnu vlastnú kultúrnu inštitúciu, ak neberieme do úvahy základné školstvo a niektoré gymnáziá, na ktorých sa učilo aj po slovensky. Táto kultúrna ustanovizeň mala byť aj zárodkom vedeckej inštitúcie, takže jej význam bol veľký. Jej rozvoj však bol po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 rýchlo utlmený a Matica stagnovala až do jej zákazu v roku 1875. Ešte väčší význam mala Matica ako symbol toho, čoho sa Slováci dožadovali a čomu nie veľmi múdra politika uhorskej vlády bránila.“

SkryťVypnúť reklamu

Akú úlohu hrala počas prvej republiky, slovenského štátu a komunistického režimu?

„Za prvej republiky sa Matica zaradila medzi ďalšie kultúrne inštitúcie, ktoré už v tom čase u nás pôsobili a po čase sa vyhranila ako inštitúcia, ktorá stála na platforme svojbytného slovenského národa, teda nie československého, ako sa vtedy hovorilo. Mala značnú členskú základňu, vyvíjala odbornú aj publikačnú činnosť, iné takéto inštitúcie okrem Univerzity Komenského u nás neexistovali. Za slovenského štátu sa však zaradila medzi inštitúcie, ktoré s totalitným režimom spolupracovali. Po roku 1948 fungovala najmä ako národná knižnica, a to bola až do roku 1989 jej hlavná náplň.“

A po prevrate?

„Nastalo oživenie činnosti, no po roku 1992 sa začala nešťastným spôsobom politizovať a v značnej časti verejnosti tým vyvolávala nedôveru. V roku 2000 sa od Matice oddelila Slovenská národná knižnica, čo bolo v poriadku, je to tak všade na svete. Matica odvtedy funguje ako spolok, ktorý je stále spolufinancovaný štátom, ale jej význam sa odvtedy zmenšuje.“

SkryťVypnúť reklamu

V čom zlyhala?

„Predovšetkým v období totalitných režimov veľmi rýchlo podliehala tlaku. Najväčšie zlyhanie nastalo však až po roku 1989, keď si matiční funkcionári neuvedomili, že Matica, ako aj celá slovenská spoločnosť sa už nachádzajú v úplne inej situácii, ako to bolo v Rakúsko-Uhorsku alebo Československu a stále si nárokovali kompetencie a oprávnenie, ktoré takýmto inštitúciám v modernej spoločnosti už dávno neprislúchajú.“

Matica kolaborovala s mocou, komunista Vladimír Mináč bol dlhé roky jej predsedom. Dnešné oslavy výročia spoluorganizuje SNS. Neznižuje sa tak jej dôveryhodnosť?

„Určite áno a aj to súvisí s tým, že funkcionári si neuvedomili novú situáciu. Je to ich zodpovednosť, že nechali Maticu tak spolitizovať.“

Aký má Matica význam dnes? Spĺňa svoje poslanie?

SkryťVypnúť reklamu

„Mala by sa prispôsobiť iným Maticiam, ktoré fungujú v niektorých slovanských krajinách, sústrediť sa predovšetkým na kultúrnu a knižnú činnosť a opustiť ambície suplovať iné inštitúcie. Matica vo forme, ako si jej funkcionári predstavujú, je dnes anachronizmom.“

Michal Piško

Fakty

Po vzore iných slovanských národov založili Maticu slovenskú 4. 8. 1863.

Prvým predsedom bol katolícky biskup Štefan Moyzes a podpredsedom evanjelik Karol Kuzmány.

V roku 1875 nariadil uhorský minister vnútra zastavenie jej činnosti a potom rozpustenie.

Obnova prišla po vzniku Československa, v roku 1919. Viedli ju Matúš Dula, Pavol Országh Hviezdoslav, František Richard Osvald a Vavro Šrobár.

Po komunistickom prevrate v roku 1948 sa činnosť Matice utlmovala, zanikali miestne odbory.

SkryťVypnúť reklamu

Mierne oživenie nastalo v roku 1968, normalizácia však jej rozvoj opäť pribrzdila.

V roku 1989 boli obnovené odbory a domy Matice na celom Slovensku, rozšírila sa aj členská základňa. Predsedom sa stal Jozef Markuš.

Slovensko čelí víchru

Vážne, slávnostne naladené tváre predsedu Matice slovenskej a šéfa SNS včera odštartovali veľké, štvordňové matičné oslavy v Martine.

MARTIN. Slovensko i slovenčina sú hodnotami, ktoré sú v súčasnosti vystavené novým problémom a víchrom, povedal včera predseda Matice slovenskej Jozef Markuš po boku predsedu vládnej SNS Jána Slotu.

Matica musí podľa oboch pôsobiť vo vnútri štátu, pretože Slovensko je údajne jedno veľké pohraničie, ale aj v zahraničí. Slota povedal, že programy SNS a Matice sú takmer totožné. Markuš plánuje budovať po svete sieť malých Moyzesových a Kuzmányho ústavov na spôsob Goetheho inštitútu. „Tieto inštitúty by boli pristrihnuté na slovenské možnosti, miery a váhy. Starali by sa o slovenčinu, slovenskosť, vyučovanie a o propagovanie všetkých hodnôt Slovenska.“

SkryťVypnúť reklamu

V prvý deň osláv príliš slávnostnú atmosféru cítiť nebolo. Najväčší transparent v štýle socialistických prvých májov hlásal z budovy Matice, že 145–ročná Matica slovenská zdraví 15–ročnú Slovenskú republiku.

Program sa včera rozbiehal poobede - matičiari vrátili čestné členstvo in memoriam Alexandrovi Dubčekovi a herečke Eve Kristínovej, ktorá sa označuje za sympatizantku Slovenskej pospolitosti, udelili pri príležitosti jej 80. narodenín Zlatú medailu Matice slovenskej.

Hlavný deň osláv bude dnes, dorazia aj premiér, ministri. Matica si dala záležať, aby pritiahla aj mladšiu generáciu, v Martine postupne koncertujú Marcel Palonder a Anita Soul, Misha, Hex, Polemic, IMT SMILE či Komajota. Za kultúrny program zaplatila Matica viac ako tri milióny korún.

SkryťVypnúť reklamu

Vedenie Matice myslelo aj na členov - delegátom, teda predsedovi, prípadne podpredsedovi, preplatí cestovné aj stravné náklady. Členovia súborov, ktoré vystúpia na oslavách výročia, dostanú stravné lístky v hodnote jeden a pol hotdogu.

Daniel Vražda

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

  1. Zlaté vajcia nemusia byť od Fabergé
  2. CTP Slovakia sa blíži k miliónu m² prenajímateľnej plochy
  3. Ako mať skvelých ľudí, keď sa mnohí pozerajú za hranice?
  4. Expertka na profesijný rozvoj: Ľudia nechcú počuť, že bude dobre
  5. Zažite začiatkom mája divadelnú revoltu v Bratislave!
  6. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor
  7. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  8. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  1. Slovensko oslávi víťazstvo nad fašizmom na letisku v Piešťanoch
  2. CTP Slovakia sa blíži k miliónu m² prenajímateľnej plochy
  3. Zlaté vajcia nemusia byť od Fabergé
  4. V Košiciach otvorili veľkoformátovú lekáreň Super Dr. Max
  5. Ako mať skvelých ľudí, keď sa mnohí pozerajú za hranice?
  6. Ako ročné obdobia menia pachy domácich miláčikov?
  7. Probiotiká nie sú len na trávenie
  8. Expertka na profesijný rozvoj: Ľudia nechcú počuť, že bude dobre
  1. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor 6 399
  2. Expertka na profesijný rozvoj: Ľudia nechcú počuť, že bude dobre 6 001
  3. Unikátny pôrod tenistky Jany Čepelovej v Kardiocentre AGEL 4 693
  4. V Košiciach otvorili veľkoformátovú lekáreň Super Dr. Max 3 273
  5. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 3 094
  6. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná? 1 714
  7. Ako mať skvelých ľudí, keď sa mnohí pozerajú za hranice? 1 655
  8. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 1 640
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu