Hoci sa preslávil ako tanečník, prvé kontakty s pódiom zažil Dušan Nebyla v činohre. A hoci ho poznáme ako baletného tanečníka, jeho cesta išla cez folklór. Najskôr mu učaroval SĽUK a on bol presvedčený, že jediné, čo chce, je dotancovať sa až tam. To ešte nemal ani desať rokov a goralské kroky ho učil otec.
Keď sa s rodinou presťahovali z Pezinka do Trnavy, začal navštevovať baletnú školu a neskôr aj štátne konzervatórium, kde sa venoval baletnému odboru. Nebylove piruety a skoky potom dlhé roky mohli obdivovať návštevníci Slovenského národného divadla v Bratislave, v ktorom pôsobil takmer 30 rokov ako sólista baletu. Postupne sa začalo v jeho zbierke hromadiť množstvo dôležitých postáv klasického baletného repertoáru, medzi nimi napríklad aj postava Romea. Tvrdil, že ľahšie než komickejšie postavy mu šli výbušné postavy. "Tie boli blízke môjmu naturelu," povedal dávnejšie pre Slovenský rozhlas.
Kariéru sólistu baletu ukončil v roku 1991 a v tomto roku sa tiež vrátil do Trnavy. Tam svoj tanečný talent spojil s manažérskymi schopnosťami: založil Štúdio baletu a súčasného scénického tanca Dušana Nebylu v Trnave, potom súkromnú Základnú umeleckú školu pri Štúdiu baletu Dušana Nebylu a následne aj súkromné tanečné konzervatórium Dušana Nebylu.
Pred dvomi rokmi si pri okrúhlom jubileu prial, aby to jeho žiakom tancovalo a sebe "zdravie a šťastie". To v nedeľu 27. júna nemal. Zomrel náhle, vo veku 62 rokov, v skorých ranných hodinách.
Autor: jak
