Nachádza len prázdne priestranstvo a bariéru z betónu, ktorá sa stala symbolom studenej vojny. Postupimské námestie však vstalo z popola.

Dnes je opäť najprestížnejšou berlínskou adresou a pulzujúcim centrom nemeckého hlavného mesta.Bummeln, toto nemecké slovíčko znamená v preklade túlanie alebo korzovanie. Práve pre túto činnosť je ako stvorené berlínske Postupimské námestie. V blízkom parku Tiergarten sa dá poprechádzať v prírode, urobiť si piknik alebo ugrilovať klobásy. A potom je to len skok späť na Potsdamer Platz, popozerať obchody a galérie súčasného umenia, posedieť v kaviarni, či vybrať sa do kina. A nielen na hollywoodske trháky, ale aj do filmového klubu, kde premietajú fascinujúce filmy Hitlerovej režisérky Leni Riefenstahlovej.

V zime si tu celé rodiny užívajú ľadové klzisko, v lete zasa rôzne koncerty a futbalové zápasy, ak sa práve hrá nejaký šampionát. Človek sa tu ľahko zabudne a strávi aj polovicu dňa.

Máloktoré miesto na svete poznačilo 20. storočie tak ako srdce Berlína. Pozdvihlo sa počas industrializácie Nemecka, žilo bohémskym životom chaotickej Weimarskej republiky, získalo nové dominanty počas vlády nacistov a po vojne skončilo zrovnané so zemou a rozdelené smrtiacim pásom železnej opony.

Postupimské námestie si veľa vytrpelo, ale v novom storočí zasvietilo v novej kráse. Dnes je tým, čím vždy bývalo. Centrom, kam chodia za prácou a oddychom domáci, patrí aj medzi hlavné turistické atrakcie mesta. Pracuje tu desaťtisíc ľudí a každý deň sa cez jeho ulice premelie stotisíc návštevníkov.

Z pokojného predmestia dopravný uzol

Oblasť okolo dnešného Postupimského námestia leží na starej obchodnej ceste, ktorá spájala Berlín s 25 kilometrov vzdialeným mestom Postupim. Až do otvorenia prvej železničnej stanice v roku 1838 išlo o ospalé predmestie, ktoré sa za pár dekád zmenilo na významný dopravný uzol. Po zjednotení Nemecka (1871) sa Berlín ekonomicky prudko pozdvihol a počet obyvateľov prekročil štyri milióny. Na prelome storočí bol už tretím najväčším mestom sveta po New Yorku a Londýne.

Postupimské námestie sa razom zaradilo medzi najrušnejšie miesta Európy. Po prvej svetovej vojne ním prešlo každý deň 60-tisíc áut, križovalo ho metro, vlaky S-Bahn, 40 električkových a päť autobusových spojení. Cez železničnú stanicu prechádzalo denne neuveriteľných 80-tisíc ľudí. Doprava bola taká hustá, že ju v rovnakom čase muselo riadiť jedenásť policajtov. Aj tak sa nevyhli chaotickým situáciám. Neprekvapí, že práve preto tu postavili v roku 1924 prvý semafor v Európe. Kuriózne je, že Postupimské námestie nebolo nikdy námestím v pravom zmysle slova. Skôr išlo o miesto, kde sa križovalo niekoľko rušných ciest.

Bohémsky nočný život

Do blízkeho okolia Tiergarten sa sťahovali majetní občania, umelci a politici, ktorí sa radi zabávali v kabaretoch a slávnych kaviarňach Grand Hotela Bellevue, Palast-Hotela či Esplanade. Dodali námestiu uvoľnený ráz, flámovalo sa tu do skorého rána.

Práve z tohto kúska Berlína začal v roku 1923 prvýkrát vysielať aj nemecký rozhlas a stál tu jeden z najluxusnejších obchodných domov Wertheim. Svojho času najväčší na kontinente.

Zlaté roky zastavil nástup nacistov a druhá svetová vojna, z ktorej vyšlo námestie úplne zničené. Blízke sídlo Hitlerovho ríšskeho kancelárstva z neho urobilo jeden z hlavných cieľov spojeneckých náletov. Prežil iba hotel Esplanade a Weinhaus Huth, ktoré architekti v 90. rokoch vynovili a zakomponovali do nového prostredia.

Stanica duchov

Až do zjednotenia Nemecka námestie zostalo sivým a smutným miestom, ktoré rozdeľoval nenávidený múr. Práve tu sa stretávala ruská okupačná zóna s britskou a americkou, čo spečatilo jeho osud presne na 28 rokov. Západný Berlín si vystaval nové centrum okolo Kurfurstendammu, východ sa sústredil okolo Alexanderplatzu a vycukrovanej Stalinovej aleje.

Na povrchu sa zastavil život, v podzemí však ďalej premávali západoberlínske vlaky S-Bahn. Cez Postupimské námestie (tzv. stanica duchov) vždy prefrčali bez zastavenia. Cestujúci zo západného Berlína zažívali konflikt s komunistickou realitou a vídavali ozbrojených vojakov, ktorí miesto prísne strážili. Takýchto staníc bolo vo východných štvrtiach niekoľko a boli zdrojom príjmov pre režim NDR.

Kúsky múra v obývačkách

Pád múra bol euforický a dodnes má mnoho berlínskych rodín na čestnom mieste v obývačke kúsky betónu z Postupimského námestia. "Už som ležala v posteli, keď ma zobudil nezvyčajný ruch na ulici. Zavolala som na políciu, čo sa deje a oni, že ten rachot robia Ossis. Nemohla som tomu uveriť a s mužom sme sa hneď vybrali von," spomína na noc 9. novembra Ursula Welsch, ktorá býva v tesnej blízkosti námestia. Jej byt ležal predtým v neatraktívnej časti mesta, dnes jeho hodnota prudko stúpla. Stojí v centre lukratívnej štvrte s výborným dopravným spojením.

Mesto hneď po páde múra predalo vyše 60 hektárov voľných pozemkov na Postupimskom námestí súkromným investorom. Slávny Talian Renzo Piano navrhol Daimler-Benz centrum, Helmut Jahn dal tvár pompéznej európskej centrále Sony s mrakodrapom nemeckých železníc, architektonicky mimoriadne cenená je aj Kollhoff-Tower pripomínajúca mrakodrapy v New Yorku.

V okolí je obrovské nákupné stredisko Arcadia, desiatky barov, kaviarní, najväčšie kasíno v Európe a niekoľko multiplexov. Práve tu sa vo februári predvádzala Madonna počas filmového festivalu Berlinale a pred pár týždňami premiéroval film Sex v meste.

Kritici tvrdia, že Postupimské námestie sa úplne zamerikanizovalo. Aj vďaka obchodom a kinosálam však žije štvrť 24 hodín denne a nie je len miestom bielych golierov, z ktorého večer a cez víkendy vymizne život.

čo treba vidieť:

Múzem kinematografie s pompéznou garderóbou Marlene Dietrichovej, neďaleko je aj námestíčko pomenované podľa nemeckej divy.

Kino Arsenal - raj pre milovníkov umelecky hodnotných (aj neozvučených) filmov, pravidelné filmové retrospektívy.

Obchody v pasáži Arcadia, v suteréne treba ochutnať tamojší megakebab a curry wurst (klobáska s karí).

Vyviesť sa výťahom na najvyššie poschodie mrakodrapu Kollhoff, odkiaľ je nádherný výhľad na mesto.

Navštíviť stanicu metra Potsdamer Platz (vyzerá presne ako pred vojnou) a susednú zastávku Mohrenstraße (pri jej rekonštrukcii použili červený mramor zo zničeného Hitlerovho ríšskeho kancelárstva) .

Kúsok za námestím stojí strážna veža z čias NDR, ktorou monitorovali múr. Neďaleko je stála výstava Topografia teroru. (hud)