Slabí muži to majú v dnešnom svete ťažké. Rovnako ťažké to však majú aj silní. Nech sa na to pozeráme z akejkoľvek strany, obdobie Herkulov je dávnou minulosťou. Dávid svojou mrštnosťou a použitím neférových prostriedkov porazil Goliáša a odvtedy to chodí takto. A pritom je to nespravodlivé. Silný muž je... silný. Poskytuje partnerke bezpečie, ochranu pred nepriateľmi, jasnú záruku, že jeho genetický kód bude životaschopný. Preto siláci bývali v kurze. A čo dnes? Ženy si síce pekne tvarované svaly rady pozrú, ale získa si ich hocijaký muž, ktorý má tak nanajvýš silné reči, ale nie skutky. Výraz "hrubá sila" sa používa ako protiklad k chytrému prístupu, pri ktorom pracujú skôr sivé bunky v hlave. Našťastie, sú tu možnosti, ako sa siláci môžu uplatniť. Neprehliadnuteľné plagáty upozorňovali, že v Bratislave budú mať stretnutie silní muži z viacerých krajín, pretože sa tu bude konať Európsky pohár silných mužov. Ťahanie kamiónov, ťahanie auta cez prekážky, dvíhanie betónových gúľ, prevracanie pneumatiky kto by odolal tomuto lákaniu?
Publikum
Medzinárodný prebor na areál pri Štrkoveckom jazere je už pripravený. Pár desiatok metrov rozpáleného chodníka je ohradených páskou a zo všetkých strán sa hrčia zvedavci, nervózni, keď im niekto zakryje výhľad. Sú tu všetky možné vekové aj sociálne skupiny. Rodiny s deťmi, babičky, ujovia, ktorí sa tešia, že majú zaujímavú kulisu k pivu, účastník polozabudnutej reality šou, ktorý očividne zabudol, že už ho dávno nesnímajú kamery. Sú tu aj typy ľudí, ktorí by boli v módnom časopise onálepkovaní asi takto: hodinky Breitling - 800-tisíc, okuliare Ray Ban - 18-tisíc, topánky Prada - 17-tisíc. A "vytunované" mladé dámy, ktoré sú nositeľkami tých najfajnovejších značiek, hodných najlepších dialógov Sexu v meste.
Značky sa ťahajú, pneumatiky prevracajú
Značiek je tu však oveľa viac, pretože sponzori poskytli autá a kamióny na ťahanie, ale niečo za niečo. Takže borci si pred jednotlivými disciplínami prezliekajú vhodné tričká a človek uvažuje, odkiaľ ich sponzori splašili, lebo taký počet X pred L asi v bežných veľkoskladoch nedostať.
Ktovie, či je lepšie takéhoto chlapa šatiť, alebo živiť. To druhé tiež nie je úplne jednoduché. "Zjedia toho niekoľkonásobne viac ako normálny smrteľník," hovorí Igor Svítok, odborník, ktorý mapuje silácke súťaže na svojej webstránke a vydal aj Knihu slovenských rekordov. "Hlavne mäsa, čo pri súčasných cenách ide do peňazí. Takže niekedy sa to rieši aj sponzoringom."
Pre človeka, ktorý s obdivom pozerá už na sťahovákov, ktorí bez problémov prenášajú pianíno, je pohľad na takéto hory svalov až neuveriteľný. Sú tu siláci z ôsmich krajín - Rakúska, Ukrajiny, Holandska, Nemecka, Poľska, Maďarska, Česka a Slovenska.
Medzi šou a športom
"Takéto súťaže sú niečím medzi siláckymi kúskami a športom," hovorí Igor Svítok. "Chlapi musia naozaj poctivo trénovať ako športovci, ale súťažiam nechýba humor, recesia, takže sú aj atraktívnym predstavením pre rôznorodé publikum. A na olympijské hry by tieto disciplíny asi ťažko mohli byť zaradené. Síce kedysi bolo na OH preťahovanie lanom, ale to už vyradili zo zoznamu olympijský športov."
Typickou siláckou disciplínou je ťahanie auta: Silák sa zapriahne do terénneho SÚV a vlečie ho stanovenou dráhou, v ceste sú štyri prekážky - umelé hrboly. Na konci musí ešte prevrátiť štyristokilovú pneumatiku, dvakrát tam a dvakrát späť. No ale, ako by to vyzeralo na olympiáde? Aké autá a pneumatiky by sa používali? Pri ťahaní kamióna sa však silák nohami zaprie do koľajnice a priťahuje ťahač lanom. Je to neuveriteľné, ale zvládli to všetci. Bližšie ku klasickej športovej disciplíne, kde je všetko presne určené, má dvíhanie stokilovej gule alebo chôdza s dvoma kuframi, teda dvoma bremenami v tvare kufra, každé má 150 kíl. Dvadsaťmetrová vzdialenosť s troma metrákmi sa dá prejsť aj na jedenkrát, čo je už takmer absurdné. Jeden z pretekárov to vzdal, pretože mal niečo s rukou. Niekoľkí asistenti mali problém kufor naložiť na vozík a odtiahnuť na štartovaciu čiaru.
Guľa je asi najmenej vhodný tvar na dvíhanie a stokilovú guľu naozaj udvihne len Herkules. Slovenský rekord je 196 a pol kila. Človeku zíde na um, že takéto kúsky nemusí telo zvládať úplne ochotne. "Každý ide do toho na vlastné riziko, je jasné, že tu hrozí niekoľko zlyhaní, preto musia siláci užívať aj prípravky proti opotrebovaniu chrupaviek a podobne," hovorí Igor Svítok.
Víťaz
Disciplína strieda disciplínu, v prestávkach cvičia fitnesky, spieva Monika Agrebi, majster v karate cvičí a rozdáva svoje promomateriály, moderátorka si myslí, že keď bude veľmi kričať prenikavým hlasom, dá súťaži správne napätie. Dobojované. Absolútnym víťazom sa stal 31-ročný Jan Šalata z Česka, ktorému po celý čas búrlivo drukovala jeho žena (58 kg). Šalata je najväčší obor zo všetkých, má 198 centimetrov. Výška a dokonca ani objem svaloviny nemusia byť úplne smerodajné, napríklad úspešný Slovák Branislav Golier z Bánoviec nad Bebravou, ktorý sa umiestnil na treťom mieste, inak najsilnejší muž z roku 2004, vyzerá popri ostatných takmer až útlo, je skôr šľachovitej konštrukcie. "Mám 112 kíl, za rok som zhodil 12 kíl, skúšam, čo mi bude lepšie. Silu som nestratil, aj keď v niektorých disciplínach to je hendikep. Chcel by som nabrať, ale do svalovej hmoty. Ja s tým však mám problém, lebo mám veľmi rýchly metabolizmus a keď nejem veľa, hneď začnem chudnúť. To mi dosť ľudí závidí." Golier je členom výkonného výboru Slovenskej asociácie silných mužov (SASIM), ktorá je súčasťou svetovej federácie silákov IFSA a zároveň trénerom. SASIM má momentálne 280 členov. "Tretie miesto je úspech, lebo konkurencia bola veľká," hovorí. "Prvú disciplínu som pokazil, aj kufre mi dvakrát padli, čo sa mi ešte nestalo."
Je sila v živote užitočná? "Vždy sa zíde," hovorí. "Robím v SBS-ke, v zásahovej skupine, a je dobré, keď človek vzbudzuje rešpekt," dodáva Golier.
