ako aj snaha o vstup do Európskej únie. Krajina sa teší rastúcemu záujmu zahraničných investorov. Všetko sa začalo v Istanbule a ostatných dôležitých centrách. No teraz sa boom preniesol aj do menších tureckých miest. A, ako inak, popri rozvojových impulzoch sa objavujú aj problémy.
Nové investície v Turecku prinášajú rastúci záujem o kancelárske priestory. Tých je však nedostatok. Väčšina kancelárskych priestorov v Istanbule spadá do "horšej", v medzinárodnom hodnotení B-triedy.
Nedostatok nových kancelárskych priestorov pocítilo Turecko najmä vlani. Píše sa to v analýze spoločnosti Colliers International. Viaceré firmy, ktoré by si za normálnych okolností vybrali kvalitné kancelárske priestory A-triedy, sa preto museli uspokojiť s nižšou triedou, čo so sebou nesie nedostatočné parkovacie kapacity a slabšiu infraštruktúru.
Firmy, ktoré neboli schopné umiestniť svoje kancelárie v centrálnych business oblastiach hlavného mesta, museli hľadať menej výhodné alternatívy, medzi ktoré patrí napríklad istanbulská oblasť Ümraniye alebo okolie letiska. Na druhej strane spoločnosti, ktoré už mali prenajaté priestory v centrálnych oblastiach Istanbulu, ako sú Levent, Zincirlikuyu, Etiler, Maslak a Gayrettepe, sa rozhodli ponechať si ich, lebo mali strach, že nenájdu lepšie a výhodnejšie. Vyhli sa tak riziku, že pri snahe vymeniť tieto priestory napríklad za väčšie už žiadne adekvátne nenájdu. "Tento trend sa podpísal pod skutočnosť, že podiel neobsadených administratívnych plôch neprerušovane klesal, v lukratívnych oblastiach sa dostal pod päť percent a blíži sa k nulovej úrovni," uvádza Colliers.
Zo strany Európy alebo Ázie Stúpajúci dopyt po priestoroch a nedostatok aktuálnej ponuky vedú k rastu cien istanbulských prenájmov. Ich výška pritom závisí aj od lokality - či ide o európsku alebo ázijskú stranu mesta. Kým na európskej strane prekročila priemerná sadzba za prenájom kancelárskych priestorov A-triedy 22 dolárov za meter štvorcový mesačne, na ázijskej strane mesta to bolo 15 dolárov. Za prenájom priestorov v nových business centrách v najlukratívnejších častiach Istanbulu pýtali investori aj vyše 35 dolárov za meter štvorcový mesačne.
Spoločnosť Colliers International v analýze prognózuje, že na mieste starších budov vyrastú časom nové a hlavne kvalitnejšie priestory a ponuka kancelárií sa tak zvýši aj v najžiadanejších lokalitách. Podľa odborníkov však ani rastúca ponuka nebude schopná pokryť dopyt, a tak ceny prenájmov budú stúpať vo všetkých oblastiach.
Konkurencia bazárom Dopyt po kvalitných maloobchodných priestoroch zo strany medzinárodných i domácich obchodníkov vyústil do vlny obrovského rozvoja nákupných centier po celom Turecku. Viaceré z veľkých nadnárodných značiek, ktoré vstúpili na turecký maloobchodný trh, dosiahli plánované ciele zisku a predajnosti. Čo sa však týka podielu maloobchodnej plochy na obyvateľa, Turecko zaostáva za západnou i východnou Európou. Podľa aktuálnej ročenky Maloobchodné priestory v Európe, ktorú vydala organizácia ICSC, turecký trh má veľký potenciál vzhľadom na silný rast spotrebiteľských výdavkov a obľúbenosť značkového tovaru medzi spotrebiteľmi.
Prvá vlna investícií do maloobchodu v Turecku sa zamerala na metropoly - Istanbul, Ankaru a Izmir. V súčasnosti tieto strediská tvoria dve tretiny celkovej ponuky nákupných centier v krajine. Najväčšie a najziskovejšie projekty stoja napríklad v lokalitách Sisli a Levent. V dôsledku nasýtenosti trhu a rýchleho rastu cien pôdy vyplývajúceho z nedostatočnej ponuky sa začali investori obzerať po príležitostiach. Mimo veľkomiest sa však museli vyrovnať s existenciou tradičného spôsobu predaja - bazármi, kde sa na jednom mieste sústreďujú rozličné produkty, pričom ich ceny nie sú fixné, ale vznikajú ako výsledok dojednaní medzi predávajúcim a kupujúcim. Ale aj v stredne veľkých mestách sa už kultúra obchodu mení, a to najmä pod vplyvom prichádzajúcich moderných maloobchodných prevádzok.
Druhá vlna investícií v maloobchode, ktorou Turecko v súčasnosti prechádza, zavalila malé mestá a mestečká. Colliers predpokladá, že rozvoj maloobchodného sektora v malých mestách bude pokračovať. Odhady podporuje aj fakt, že hoci výnosy v oblasti maloobchodu v Istanbule, Izmire a Ankare začali klesať na úroveň sedem až osem percent, malé mestá dosahujú výnosy na úrovni desať až jedenásť percent.
Golf predĺžil sezónu Ekonomický rozvoj Turecka a expanzia turizmu zaručujú stálu atraktivitu hotelovému trhu. Keďže v tejto oblasti podnikania sa výrazne prejavuje sezónnosť, hotely v južnej a západnej časti Turecka, ktoré boli aktívne a obsadené predovšetkým v lete, čelia problémom s obsadenosťou v zimnom období. V snahe vyhnúť sa tomu sa investori snažia hľadať alternatívne riešenia. Jedným z nich je aj propagácia golfovej turistiky, ktorá vyplynula z predchádzajúcich investícií v krajine.
Golf sa stáva veľkou príležitosťou existujúcich turistických centier na zvýšenie návštevnosti predovšetkým v období od septembra do mája. Mestom spojeným s golfovými hotelmi a klubmi je predovšetkým Belek. Podľa predpokladov spoločnosti Colliers sa golfová turistika a budovanie hotelov pre golfistov neobmedzí iba na tento región, ale rozšíri sa aj v ostatných turistických regiónoch Turecka.
Logistické firmy láka východ Turecko môže ťažiť zo všeobecného trendu, ktorým je outsourcing logistických aktivít. Po expanzii Európskej únie smerom na východ a pokračujúcej integrácii sa cieľom logistických centier stáva východná Európa. Nízke náklady na pracovnú silu spolu s vysokým potenciálom pre rozširovanie a výhodnou geografickou polohou posúvajú dopyt na východ, teda napríklad do Turecka. Hoci odvetvie logistiky je v Turecku relatívne mladé, v súčasnosti radikálne rastie v dôsledku hromadného príchodu nadnárodných logistických spoločností. Colliers predpokladá, že ceny prenájmov priemyselných a skladových priestorov porastú. V rokoch 2008 a 2009 by mohol dopyt po skladových priestoroch v Turecku vzrásť na 650-tisíc až milión metrov štvorcových.
Bývanie z priemyselných zón S rastúcim tlakom na získanie pôdy na bytové alebo komerčné účely prichádza predovšetkým v Istanbule k transformácii starších priemyselných zón, ktoré stáli na území mesta. Priemyselné zóny z mesta vytlačili a viaceré časti Istanbulu na oboch stranách Bosporského prielivu sa menia na bývanie.
Dopyt po bývaní v meste ovplyvňujú najmä blízkosť dopravného spojenia, blízkosť lokalít, v ktorých plánujú investovať veľké holdingy a blízkosť existujúcich alebo plánovaných nákupných centier.
Autor: Gabriela Fialová
