Ku chatovej a chalupovej klasike pribudli komerčnejšie orientované ponuky apartmánového bývania v lyžiarskych strediskách, turistických oblastiach, pri vode či golfe. Čisto rodinné ciele mať kam odísť na víkend z Bratislavy doplnili praktickejšie plány - kúpiť, užiť si a popritom zarobiť na prenájme v čase, keď je rodina inde.
Aj predajcovia kalkujú. Na Záhorí a kopaniciach, kde si chalupy kupujú Bratislavčania i obyvatelia okolitých menších miest sa stretnete už aj s ponukou luxusne zrekonštruovaných vidieckych domov. Pôvodné drevené dlážky nahrádzajú plávajúce podlahy (proti vkusu žiadna dišputa), dostavujú sa drahé kúpeľne. Ceny sa potom vyšplhajú na viac miliónov korún a takáto chalupa v mnohom predbehne štandard prvého bývania budúceho majiteľa. To je ten lepší prípad.
Horším je to, že romantické pôvodné chalúpky, ktoré sa dedia medzi domácimi obyvateľmi a z technického hľadiska za niečo stoja (vrátane toho, že pri nich vlastníci dokázali usporiadať vlastnícke vzťahy) sa až na výnimky vypredali. Pri zvyšných majitelia často nepoznajú mieru. Za cenu tesne pod miliónom predávajú aj doslova ruiny, do ktorých bude musieť majiteľ investovať státisíce korún, len aby získal najzákladnejší štandard a strecha či steny domu mu nespadli na hlavu.
Nezdravé očakávania sa však napokon obrátia proti súčasným majiteľom. Stav neobývaných a neudržiavaných dedičstiev, najmä ak sú z nepálenej hliny, sa rýchlo zhoršuje. Načim si uvedomiť, že už ani "paštekári" nekúpia všetko, podobne ako zahraniční Slováci. Tých síce motivuje sentiment a putá k rodnému kraju, no aj tie majú svoje hranice.
