Váš minitím to má trochu zvláštne rozdelené. Tréner je na to, aby plakal od nešťastia i šťastia, vy šetríte slovami. Ako to funguje?
„Trénera Petra Mráza by som nikdy nevymenila, kto by to toľký čas so mnou vydržal?
Peking je vašou štvrtou olympiádou. Ste prvou slovenskou športovkyňou, ktorá ide obhajovať zlato. Privilégium alebo straší zrada zodpovednosti?
„Zmiešaný pocit. Rozvírim ho až na štarte záberom pádla. Je jasné, že súperky ma už nebudú vnímať ako neznámu zozadu. Musím sa zbaviť psychickej ťarchy. Najlepší recept je absolútna koncentrácia na najbližšiu bránku. Počúvať len vodu.“
Na predchádzajúcich hrách ste mali stúpajúcu tendenciu výsledkov. Ako sa na to pozeráte spätne?
„V Atlante 1996 som doplatila na to, že som veľmi chcela. Neudržala som si chladnú hlavu, porobila som veľa chýb, čo vyústili do 19. miesta. V Sydney bola nádherná atmosféra, pre mňa však opäť sklamanie. Štvrté miesto je asi pre každého športovca nijaké – zemiakové. Atény boli excelentné, výnimočné. Cítila som, že sa mi vrátilo všetko, čo som vodnému slalomu za dlhé roky dala.“
Podľa slalomárov náročnosť divokej vody od Atlanty cez Sydney a Atény stále stúpa. Peking je vraj ťažko prekonateľným vrcholom náročnosti. Súhlasíte?
„Šancu v kanáli Šunji budú mať len technicky vyspelé kajakárky. Rozhodujúce slovo môžu zohrať vrtochy vody. Ak máte smolu, môže vás uväzniť v prúde. Ten je silný, navyše sa nevypočítateľne mení. Je ťažké zájsť dve vyrovnané jazdy, voda sa s loďami pohráva. Výsledky budú aj o šťastí.“
K vašim najväčším súperkám bude patriť 40-ročná Češka Štěpánka Hilgertová, ktorá bude útočiť na svoje tretie zlato. Má na to?
„Určite. Práve pre tie skúsenosti. So Štěpy sme stále veľmi dobré priateľky. Bola mojím vzorom, i keď som jej štýl kopírovať nemohla. Ona má útlu postavu, logicky jazdí technickejšie. Ja riskantnejšie, dynamickejšie.“
Bojí sa len bicykla
Sedemročnú ju kamarátky nahovorili, aby s nimi skúsila tréning v kajaku. Chuť mala, len ešte nevedela plávať. Trénerka ju upokojila, že v zime doženia aj plávanie.
Elena Kaliská sa nezľakla žiadneho športu. Cez zimu hrávala s chlapcami hokej. Aj s titulom olympijskej víťazky si vyslúžila uznanie za hokejový dribling od trénerov Mikuláša počas prípravného spestrenia.
Elena má strach jedine z bicykla. A ešte z lietadla. Možno preto, že sa jej tieto dva pocity nepríjemne spojili. Ešte pred olympiádou v Sydney na horskom stroji popustila uzdu odvahe a skončilo to krkolomným saltom, zlomenou kľúčnou kosťou, odreninami a niekoľkomesačným tréningovým výpadkom. Na bicykel sadla po roku. S obrovským rešpektom, v tempe zmrzlinára.
„Viac šťastia som mala na dobrých ľudí okolo seba. Po smrti otca ju vo Zvolene podržala rodina Žilinčanovcov, teraz v L. Mikuláši cíti zázemie u Grygárovcov.
(ju)
 Z bratislavského Domu športu vyrazila na kanál v Šunji. FOTO – SITA |
