Už dnes by sa mal pred trestný tribunál v Haagu postaviť prvýkrát Radovan Karadžič. Hľadaný vojnový zločinec je po utajenom prevoze z Belehradu už vo svojej cele.

HAAG, BRATISLAVA. Nového kolegu má odvčera 37 väzňov, ktorí v budove Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu v Haagu čakajú na rozsudok.

Príchod Radovana Karadžiča niektorí z nich sledovali z okien. Po Slobodanovi Miloševičovi, ktorý sa verdiktu nedožil, bude bývalý líder bosnianskych Srbov určite naj­prominent­nejším väzňom s najzávažnejšími obvineniami.

Karadžičov advokát klamal

Karadžiča previezli do Holandska pod rúškom noci srbské jednotky. Práve keď v Belehrade utíchol najväčší protest na jeho podporu. Napriek výzvam niekoľko stoviek mladíkov z pätnásťtisícového davu vyprovokovalo konflikty s políciou a zranilo sa viac ako 70 ľudí.

Advokát Karadžiča priznal, že klamal a nijaké odvolanie proti vydaniu svojho klienta nepodal. Mala to byť iba taktika, aby pozdržali jeho vydanie aspoň do utorkovej demonštrácie.

Prvé obvinenia proti bývalému vodcovi Srbov v Bosne vydal Haag už v roku 1995. Za trinásť rokov, čo Karadžiča nedokázali chytiť, sa ich počet nakoniec rozrástol na jedenásť bodov, medzi ktorými svietia najmä obvinenia z genocídy, zo zločinov proti ľudskosti a z vojnových zločinov.

Svoju vinu môže priznať už dnes, keď sa prvýkrát predstaví pred súdom už ostrihaný a oholený. Svet si ho zatiaľ predstavuje ako bradatého dlhovlasého liečiteľa Dragana Dabiča, za ktorého sa posledný rok v Belehrade vydával. Až kým ho minulý týždeň nechytila srbská tajná služba.

Súdny proces sa začne až za niekoľko mesiacov, dovtedy sa môžu žalobcovia aj Karadžičov tím pripraviť. Vynesenie verdiktu môže trvať aj niekoľko rokov, pretože počet obvinení bývalého prezidenta Srbov v Bosne je rozsiahly.

Prokurátori sa boja najmä príkladu procesu so Slobodanom Miloševičom, ktorého súdili štyri roky, no nakoniec rozsudok nevyniesli. V roku 2006 zomrel bývalý prezident Srbska a Juhoslávie v cele na infarkt. Pre žalobcov to bola „totálna prehra“.

Bez Mladiča tribunál nekončí

Vydanie Karadžiča do Haagu bola jedna z podmienok Európskej únie voči Srbom. „Chytenie Karadžiča je veľmi dôležité pre obete a ich pozostalých, ktorí pridlho čakali na tento deň,“ povedal podľa belehradského rádia B92 hlavný prokurátor Serge Brammertz.

Na čiernej listine mu chýbajú už iba dve mená: pravá Karadžičova ruka generál Ratko Mladič a jeden z lídrov Srbov v Chorvátsku Goran Hadžič. „Bez nich nemôžeme naplniť svoj mandát,“ dodal žalobca aj včera. Súd, ktorý vznikol v roku 1993, by mal ukončiť svoje pôsobenie v roku 2010.

Obháji sa sám. Urobí cirkus ako Miloševič?

Karadžič sa chce na súde obhajovať bez advokátov. Môže tak naťahovať čas, ale aj skompromitovať súd.

Keď dnes prvýkrát vystúpi v súdnej sieni haagskeho tribunálu, jeho advokáti a poradcovia zostanú v úzadí. Proti jedenástim obvineniam vrátane genocídy sa bude brániť Radovan Karadžič sám. Ako správny srbský hrdina.

Ako Gándhí či Mandela

Taktika psychiatra Karadžiča nie je neobvyklá. História aj súčasnosť dáva viacero príkladov, keď sa vysokí štátnici neskrývali za oblek svojho advokáta. Urobil tak nacistický pohlavár Hermann Göring v Norimbergu, Maháthma Gándhí v Indii či Nelson Mandela v Južnej Afrike.

Karadžič sa môže učiť aj od svojich rodákov. Sám sa bránil proti haagskemu súdu srbský prezident Slobodan Miloševič či v stále prebiehajúcom procese aj šéf radikálov Vojislav Šešelj. Prečo teda významní politici, aj napriek často chýbajúcemu právnickému vzdelaniu, odmietajú advokátov?

Jedným z dôvodov je, že podobne ako v časoch najväčšej mocenskej slávy, chcú mať všetko pod kontrolou. Majú výnimočný rečnícky prejav a vedia, že proces bude sledovať množstvo ľudí, čo im dáva priestor ešte naposledy zažiariť. „Je to divadlo a oni sú väčšinou dobrí herci,“ napísal pre právnický portál Jurist bývalý žalobca tribunálu pre Sierru Leone David Crane.

Ako píše magazín Time Karadžič môže podrývať právomoc súdu a naťahovať proces. Darilo sa to napríklad libérijskému diktátorovi Charlesovi Taylorovi, keď odmietal opustiť celu, či Vojislavovi Šešeljovi počas jeho štvortýždňovej hladovky. Môže si tiež vynútiť nejakú procesnú chybu, čo by skompromitovalo proces.

Pomáhal Miloševičovi

Väčší priestor na obštrukcie im dáva aj samotný fakt, že sa bránia bez obhajcu. Podľa práva majú väčšie právomoci a môžu si dovoliť viac ako advokáti. „Najväčšia výzva súdu je zabrániť, aby Karadžič zmenil proces na cirkus,“ povedal pre Time Christian DeFranca, právnik z Haagu.

Karadžič pritom vôbec nemusí ísť do neprebádaného územia. Na proces sa podľa portálu B92 pripravuje už mesiace. Ako povedali jeho právnici, bývalý líder Srbov v Bosne pomáhal zbierať materiály aj pri procese Slobodanovi Miloševičovi.Pod prezývkou „hľadač pravdy“ mu ich posielal do Haagu.

Tomáš Vasilko

Trestné tribunály vo svete

Juhoslávia nie je jediná krajina, pre ktorú po vojne vytvorili medzinárodný súd.

Tribunál pre Rwandu

Súd pod hlavičkou OSN vznikol v roku 1994 a má súdiť zločiny spáchané v občianskej vojne v Rwande. V roku 1994 tu v etnických čistkách zahynulo 800­tisíc ľudí.

Doteraz súd odsúdil 28 osôb. Medzi nimi je aj vtedajší premiér Rwandy Jean Kambanda, ktorý bol doteraz jedinou hlavou vlády, ktorú nejaký súd odsúdil za genocídu.

Medzinárodný trestný tribunál

Jediný stály tribunál, ktorý má súdiť zločiny proti ľudskosti či genocídu, vznikol v roku 2002. Doteraz ho uznalo 106 štátov, jeho odporcami zostávajú aj Spojené štáty, Čína či India.

Dosiaľ sa zaoberal iba zločinmi v afrických krajinách: Ugande, Demokratickej republike Kongo, Stredoafrickej republike a v sudánskom Dárfúre.

Na čiernu listinu sa ako prvá hlava štátu, ktorú súd obvinil z genocídy, dostal sudánsky prezident Umar al–Bašír. Ten obvinenia odmieta, Sudán tribunál neuznáva. (vas)

Súd pre Sierra Leone

Špeciálny súd rieši vojnové zločiny spáchané počas občianskej vojny v západoafrickej Sierra Leone. Vznikol v roku 2002.

Súdil napríklad libérijského prezidenta Charlesa Taylora. Jeho proces pokračuje v Haagu.

Tribunál pre Kambodžu

Tribunál vznikol v roku 1997 pod dohľadom OSN. Jeho úlohou je súdiť vodcov Červených Kmérov, ktorí krajine vládli a týrali vlastné obyvateľstvo v sedemdesiatych rokoch minulého storočia.

(vas, juk)

Lajčák vrátil pasy Karadžičovcom

Karadžičovci môžu znova opustiť Bosnu. Vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva v krajine Miroslav Lajčák včera zrušil svoje rozhodnutie z januára o zadržaní cestovných dokladov najbližšej rodine Radovana Karadžiča.

Toto opatrenie bolo podľa jeho úradu zamerané na oslabenie siete, ktorá podporovala Radovana Karadžiča na úteku. Lajčák tvrdí, že dôvody na zadržanie cestovných dokladov jeho naj­bližšej rodiny pominuli.

(sita)

Kliknite - obrázok zväčšíte.