BRATISLAVA. Slovenskí vyjednávači v súčasnosti dohadujú podrobnosti pomoci, ktorú by od štátu mohol dostať ďalší veľký investor. Tri nezávislé neoficiálne zdroje potvrdili, že ide o najväčšieho taiwanského výrobcu LCD panelov AU Optronics. Aj v jeho prípade štát zrejme ponúkne maximum toho, čo úniové pravidlá pomoci povoľujú.
Dôvod je jednoduchý. Hoci podľa hovorkyne Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu Jany Murínovej je výška štátnej pomoci málokedy jedným z troch najdôležitejších kritérií pre rozhodnutie investorov, krajina musí brať do úvahy, že maximálnu povolenú pomoc ponúknu aj iné krajiny, ktoré o nový podnik bojujú.
Môžu čakať miliardu korún
V priemere pomáha Slovensko prichádzajúcim firmám 19 percentami toho, čo tu investujú. Keďže taiwanský investor zvažuje postaviť svoj závod v okolí Trenčína alebo Nového Mesta nad Váhom, môže očakávať o niečo nižšiu podporu štátu, ako je priemer.
Nezamestnanosť je tu nízka a aj iní investori dostali v Trenčianskom kraji v minulosti v priemere menej, ako je celoslovenský priemer.
AU Optronics chce podľa informácií SME investovať približne 200 miliónov eur (vyše 6 miliárd korún), pričom závod by mal zamestnať do troch tisícok ľudí. Ak by dostal AU Optronics od štátu 16 percent výšky investície, ako to bolo v Trenčianskom kraji v minulosti, získal by podporu približne 32 miliónov eur (okolo 960 miliónov korún).
Na jedno priamo vytvorené pracovné miesto by tak rozpočet pridal firme vyše 10tisíc eur (300tisíc korún).
Drahší investori
Aj tak by to bolo výrazne menej, ako je zvykom. Na vytvorenie jedného pracovného miesta v nových fabrikách vláda v rokoch 2001 až 2007 prispela priemerne viac ako 900tisíc korunami (30tisíc eur).
Rekordérom v tomto období bola pomoc výrobcovi prevodoviek Getrag Ford, pri ktorej štát investoval vyše 2,7 milióna korún na jedného človeka zamestnaného v Kechneci neďaleko Košíc.
Viac ako 2 milióny korún na jedno vytvorené pracovné miesto získalo celkovo päť firiem. Pri súčasnej priemernej mesačnej cene práce v priemysle tak týmto investorom fakticky zaplatil na 5 až 7 rokov mzdy všetkých ich zamestnancov.
Oplatí sa to?
Je takáto štátna podpora pre Slovensko ešte výhodná? „Na túto otázku nevie nikto s istotou odpovedať, pretože si vyžaduje ocenenie alternatívnych príležitostí,“ myslí si analytik INESS Radovan Ďurana. „Ak by chcel úradník hodnotiť výhodnosť stimulu pre Slovensko, musel by ju vedieť porovnať s prínosmi, ktoré by vznikli, ak by dane použité na tento účel ponechal súkromnému sektoru,“ dodáva.
„Súkromný sektor tvorí pracovné miesta podstatne lacnejšie, preto by bolo pre Slovensko výhodnejšie znížiť o neposkytnuté stimuly daňové zaťaženie,“ myslí si Ďurana.
„Zníženie daňového zaťaženia na úkor neposkytnutých stimulov by bolo vzhľadom na ich celkovú výšku v podstate len minimálne, bez výraznejšieho vplyvu a neriešilo by to celkový rast životnej úrovne,“ myslí si generálny riaditeľ sekcie stratégie ministerstva hospodárstva Vojtech Ferencz.
Uznáva síce, že najlepším hospodárom je súkromný sektor, ale pripomína, že Slovenská republika sa nachádza v konkurenčnom prostredí, kde „aj okolité štáty na získanie investorov poskytujú rôzne druhy štátnej pomoci“.
