WASHINGTON, BRATISLAVA. Rozsudok si vypočul pred dvadsiatimi rokmi. Odvtedy čaká v cele smrti na podpis najvyššieho veliteľa armády, amerického prezidenta. George Bush v pondelok potvrdil trest smrti pre bývalého vojenského kuchára Ronalda A. Graya.
Vraždil a znásilňoval
Vojak Gray sa najskôr v civilnom procese priznal k dvom vraždám a piatim znásilneniam z polovice 80. rokov. Za tie mu súd udelil doživotie.
V samostatnom vojenskom procese mu potom dokázali vraždu a znásilnenie taxikárky a vojačky z jeho domovskej základne Fort Bragg v Severnej Karolíne. Ďalšej vojačke po znásilnení podrezal hrdlo. Ona však prežila a páchateľa identifikovala. Fort Bragg je sídlom elitných parašutistov a špeciálnych jednotiek.
Na trest smrti podľa New York Times čaká v pevnosti Fort Leavenworth v Kansase spolu deväť odsúdených vojakov. Grayov prípad je prvý, ktorý sa spletitou armádnou byrokraciou dostal až do Bieleho domu.
Spôsob popravy zatiaľ nestanovili. Neočakáva sa, že by mohla byť vykonaná, kým je Bush v úrade. Gray sa môže proti rozhodnutiu ešte odvolať.
Smrť podľa pleti
Bush si podpisom proti sebe nepoštval iba odporcov trestu smrti, ktorí ho nemali radi už ako guvernéra Texasu, keď podpísal viacero najvyšších trestov. Svojím rozhodnutím si vyslúžil aj kritiku za rasizmus. Podobne ako Gray, väčšina vojakov v cele smrti sú Afroameričania. Až šiesti z deviatich majú podľa Death Penalty Information Center tmavú pleť, jeden je Hispánec a dvaja sú belosi.
Koniec rokov bez popráv
Poslednú vojenskú popravu v Spojených štátoch nariadil ešte v roku 1957 prezident Dwight Eisenhower. Za znásilnenie a vraždu 11-ročného rakúskeho dievčatka vtedy obesili Johna Bennetta. V jeho úmrtnom liste podľa Los Angeles Times stálo „Negroid“.
Trest smrti do armády po moratóriu Johna F. Kennedyho vrátil Ronald Reagan. Kati od šibenice prešli k smrtiacej injekcii, na vojaka ju však ešte nepoužili.
