zky odpovedal písomne.
Urobilo Slovensko správne, keď sa rozhodlo do eurozóny vstúpiť ako prvá krajina z V4, a to už v roku 2009?
„Na túto otázku si musí odpovedať každá krajina sama. Podmienky sú v každej krajine rôzne. Neexistuje pritom spôsob, ako presne vypočítať správny dátum prijatia spoločnej meny. Do tejto úvahy navyše vstupujú aj argumenty politické, romantické či psychologické, ktoré môžu mať v rôznych krajinách rôznu váhu. Neodvážim sa hodnotiť váš vstup. V každom prípade budeme v Česku pozorne sledovať skúsenosť Slovenska s eurom. Vaše skúsenosti budú pre nás mimoriadne cenné.“
Ako hodnotíte postoj českých politikov k euru?
„Vláda a centrálna banka sú, myslím, v tejto chvíli zajedno v tom, že najprv treba urobiť domáce úlohy v hospodárskej politike a až potom sa rozprávať o dátume vstupu. A nie naopak. Vstup do eurozóny nie sú preteky. Nevyhráva nevyhnutne ten, kto je prvý, ale ten, kto je najlepšie pripravený. Navyše, som presvedčený, že pre doháňajúcu ekonomiku je režim voľne plávajúceho kurzu výhodnejší než jeho úplné ukotvenie. Je takmer nemožné mať v doháňajúcej ekonomike zároveň vysoký ekonomický rast, nízku infláciu a fixný kurz. Keby som sa mal rozhodnúť, čo z týchto troch vecí obetujem, tak pri českej skúsenosti s voľne plávajúcim kurzom v posledných desiatich rokoch ako prvý obetujem pevný kurz. Zdôrazňujem, že toto zásadné rozhodnutie musí urobiť každá krajina sama a neexistujú pritom žiadne zaručené návody.“
Je už česká koruna naozaj taká silná, že ohrozuje vývozcov aj ekonomiku?
„Aktuálne údaje o zahraničnom obchode síce zatiaľ nenaznačujú žiadnu drámu, no prvé signály z ekonomiky už ukazujú, že razantné posilňovanie sa meny bude mať vplyv na export i zamestnanosť aj napriek tomu, že miera nezamestnanosti je u nás stále najnižšia za posledných deväť rokov. Bohužiaľ, spevňovanie kurzu prichádza v čase výrazného spomaľovania tempa ekonomického rastu u našich hlavných obchodných partnerov, najmä Nemecka. Takže kombinácia znižovania konkurencieschopnosti českej produkcie a toho, že v západnej Európe budú musieť hlbšie načrieť do peňaženiek, je naozaj pre ekonomiku nepríjemná.“
Aké sú pozitívne stránky takejto silnej meny?
„Pozitíva sú jasné: ľudia bohatnú, vyrovnáva sa ich kúpna sila s vyspelým zahraničím. Importéri majú zlaté časy. Ľuďom sa postupne zlacňujú tovary a služby z dovozu. Posilňovanie našej koruny ďalej zásadne tlmí dosah vyšších cien ropy a iných komodít na české spotrebiteľské ceny. Pomáha tak udržiavať veľký výdobytok českej menovej politiky z posledných desiatich rokov, ktorým je stabilné prostredie s nízkou infláciou. Navyše, v ekonomike, kde na korunu exportov pripadá 80 halierov importov, pomáha spevňovanie meny znižovať českým výrobcom ceny dolárových a eurových vstupov.“
A čo negatíva?
„Platíme daň v podobe drvivého účinku na exportérov. Najmä na tých, ktorí ako hlavný náklad majú prácu platenú v korunách. Problémy má aj domáci cestovný ruch. Ak koruna silnie prirodzeným tempom, je to v poriadku. Abnormality akýmkoľvek smerom však vždy spôsobujú problém. Ale ako som už povedal, voľne plávajúci kurz priniesol v posledných rokoch českej ekonomike veľa dobrého. Epizódy neuveriteľného posilňovania sú výnimkou, nie pravidlom.“
Ako môže vláda a Česká národná banka proti neprimerane silnej korune bojovať?
„V tejto súvislosti sa často objavujú nesprávne úvahy, že zosilňovanie koruny zväzuje ruky centrálnej banke, že naraz nie je schopná robiť autonómnu menovú politiku. Ale to je omyl. Aj naďalej môžeme ľubovoľne hýbať úrokmi. Okrem toho, menové podmienky majú dve „nohy“ – úrokovú a kurzovú. Do úvahy treba vziať kombináciu oboch nástrojov. Diskusia je potom o tom, aká prísna či uvoľnená má byť úroková zložka pri očakávanom vývoji zložky kurzovej, aby menové podmienky zaistili plnenie inflačného cieľa. Problémom teda nie sú zviazané ruky banky, ale mimoriadna neistota ohľadne budúceho vývoja v zahraničí a doma, teda obťažnosť nastavenia sadzieb tak, aby sa to ex-post javilo ako optimálne.“
