Za kasárne v niektorých mestách lobujú dokonca poslanci. V Senici by už vojaci dávno neboli, nebyť lobingu.
Bývalý minister obrany Pavol Kanis minulý rok rozhodol, že treba nájsť riešenie, aby sa tam vojenský život zachoval. No k 1. júlu napokon vojaci aj tak odídu.
Jediným argumentom, ktorý od oficiálnych predstaviteľov miest spravidla zaznie, je, že vojsko k mestu tak nejako patrí.
Minister obrany Jozef Stank hovorí, že otázkou vplyvu odchodu vojakov na obce sa ministerstvo zaoberá veľmi podrobne. „Napríklad v Banskej Bystrici sa ruší ženijná základňa a moja prvá otázka bola, či už občianski zamestnanci dostali náhradné zamestnanie.“ Až na troch sa armáda o všetkých postarala.
Veliteľ pozemných síl Jozef Blizman nedávno hovoril, že kedysi účasť vojsk nebola vítaná, ale teraz, keď sa posádky majú rušiť, občania spisujú petície, aby u nich armáda zostala. Podľa ministra Stanka je zaujímavé, že každé mesto má o armádu záujem. Preto sa často pri reorganizácii jednotky presúvajú tak, aby v meste nejaké vojsko zostalo.
Do Banskej Bystrice prídu útvary veliteľstva vzdušných síl. „Z doterajších kasární sa nestane obchodné centrum, prípadne nejaká iná inštitúcia, síce bohumilá, ale taká, čo nemá s armádou nič spoločné.“ V Prešove, alebo Poprade dostane budovy kasární zdravotníctvo, vojaci zostanú v iných.
Nie v každej dedine môžu vojaci zostať, po odchádzajúcich profesionáloch by teoreticky mali zostať prázdne byty. „Zatiaľ všade, kam prídem, ma aj miestni funkcionári žiadajú, aby som rozhodol o kúpe ďalších bytov pre dôstojníkov,“ hovorí minister. Počet profesionálov bude stúpať, a tak celkový pokles stavov nemá na bytovú otázku vplyv. O bytoch mal Stank včera na ministerstve osobitnú poradu.
BORIS ZEMKO
