A tak si už nedávame pozor len na odložené tašky, potiacich sa nervóznych mladých mužov, odpadkové koše, ale aj na šoférov buldozérov.
Či náhodou nie sú nejakí čudní, či rešpektujú pravidlá cestnej premávky, alebo či si nemrmlú pod nosom nejakú rozlúčkovú modlitbu.
Ultraľavicoví intelektuáli hneď aj prišli s vysvetlením nového trendu. Vraj Palestínčania dlhé roky trpeli pod izraelskými buldozérmi, a tak teraz prišiel čas na pomstu.
A máme vojnu strojov. Je fakt, že izraelské buldozéry poničili stovky palestínskych domov aj celé sady olív, a nie vždy to bolo kóšer.
Faktom je však aj to, že Palestínčania v drvivej väčšine dostali vopred na známosť, že ich dom či sad ľahne pod izraelským buldozérom a mohli si aspoň zachrániť život a nejaké tie cennosti.
Rútiace sa buldozéry v dostatočnej vzdialenosti videli aj rozliční mieroví aktivisti, čo vlastnými telami prišli brániť Palestínčanov pred demoláciami.
Chlapík, ktorý si v amoku, alebo z politického, či náboženského presvedčenia sadne do buldozéra a nasmeruje si to do autobusu plného ľudí, nijaké zásielky neposiela.
Útočí bez výstrahy, s cieľom zabíjať. Ak má byť toto pomsta za neprávosti, tak je potom pekne chorá.
Najhoršie je, že už sa hovorí, že šialení buldozéristi môžu byť začiatkom ďalšej intifády.
A tak polícia hlási, že všetci na buldozéroch (najmä ak sú z východného Jeruzalema a Arabi) sú v podozrení.
Čo je opäť niečo nezdravé. Ako podotkol komentátor denníka Jediot Achronot: keď nedajbože niekto spácha útok na kamióne, zliznú si to všetci kamionisti (najmä ak sú z východného Jeruzalema a Arabi)? Takže sme zase, kde sme už toľkokrát boli. V podozrievaní, strachu, nenávisti a zákernostiach. Tentoraz na kolesách buldozéra.
Autor: Jana Shemesh, dopisovateľka SME z Blízkeho východu
