vzniknú umelecké diela, rómski umelci dostanú svoj Montmartre. Za sci-fi vízie, ktoré nájdeme v projektoch našich miest kandidujúcich na titul Európske hlavné mesto kultúry by sa možno nehanbil ani Arthur C. Clarke.Projekt Európske hlavné mestá kultúry je najviditeľnejšou iniciatívou Európskej únie v oblasti kultúry. Táto visačka znamená pre vybrané mestá medzinárodnú prestíž, ale aj výrazné investície, a to nielen do samotného programu, ale i do infraštruktúry. Vložené prostriedky sa mestám postupne vracajú vo zvýšenom záujme turistov, ktorý zvyčajne pretrvá aj po skončení akcie, ak je úspešná.

Tento rok majú titul britský Liverpool a nórsky Stavanger. V roku 2013 sa stane kultúrnou metropolou jedno francúzske a jedno slovenské mesto. Vo Francúzsku zostali v užšom výbere mestá, ako sú Lyon, Marseille, Bordeaux a Toulouse, z ktorých ani jedno nemá pod milión obyvateľov, ak k Bordeaux prirátame aj jeho aglomeráciu. U nás sa rozhoduje medzi 234-tisícovými Košicami, 91-tisícovým Prešovom, 85-tisícovou Nitrou a 80-tisícovým Martinom.

Dopravná dostupnosť, koncentrácia kultúrnych inštitúcií či infraštruktúra by hovorili v prospech Bratislavy, tá však nepostúpila do druhého kola. Šancu zviditeľniť sa dostali regióny, s participáciou ktorých kandidujúce mestá výrazne rátajú. Martin hovorí o zábere od Dolného Kubína až po Banskú Bystricu, ktoré so svojou kandidatúrou v prvom kole neuspeli. V prípade víťazstva Prešova či Košíc sa do akcie zapojí celý východ.

Kandidátske profily mestá odovzdali už v júli, v septembri ich ešte čakajú hodnotiace návštevy a záverečné prezentácie. O víťazovi rozhodne komisia zložená zo siedmich zahraničných a šiestich slovenských zástupcov do novembra.

Všetky štyri kandidujúce mestá majú príjemne upravené centrá, ale aj kostlivcov v skrini - opustené fabriky, spustnuté sídliská, rozpadnuté pamiatky. Pozitívom je, že projektové tímy inšpirované zahraničnými skúsenosťami problematické areály nezakopávajú pod koberec, ale pokúšajú sa ich kultúrne zrecyklovať. Nezostanú však nakoniec mnohé nápady len novým slovenským alvegom?

Skepsa je namieste. Roky slobody i samostatnosti nepriniesli boom v investíciách do umenia, ak sa aj stavalo, tak sporne, predražene, "predĺžene". V Martine už roky nedokážu dokončiť rekonštrukciu Národného domu, v nejednom kultúrnom dome prekvitajú markety s lacným tovarom, amfiteátre poväčšine zarástli. Bude odteraz všetko inak? O koľko percent viac kultúry vyrobíme v najbližšej päťročnici?

Pozor, umenie!

Košické kasárne sú impozantným súborom piatich budov v blízkosti budúceho Auparku a hotela Slovan, ktorý sa práve mení na päťhviezdičkový Hilton. Poloha je teda lukratívna. V chránenom 150-ročnom parku sú momentálne chránené predovšetkým pŕhľavy. Po vojenskej disciplíne zostali už len zhrdzavené kovové rámy na nástenky, zabudnutý oznam na dverách o zákaze konzumácie alkoholických a omamných látok pripomína, že toto miesto ešte nedávno slúžilo ako mestský útulok.

Rekonštrukcia tohto priestoru na Kulturpark patrí medzi kľúčové v projekte Košice 2013 s pragmatickým podtitulom Use the City! čiže Použi mesto! Život v bývalom kasárenskom sklade sa začal po minimálnych úpravách provizórne už koncom júna. O program sa stará osem občianskych združení. Medzi nimi Divadlo na peróne či umelci zo skupiny

MakeUp. Postupne sa v ňom zabývajú zahraniční fotografi a výtvarníci v "rezidencii". Letné klubové kino láka zatiaľ len niekoľko desiatok mladých ľudí, na prebiehajúce výstavy sem zablúdi len málokto, väčší záujem možno vyvolá výstava Design Match 08, ktorá sa zastavuje aj v Košiciach. Do konca roka má prebehnúť prvá fáza rekonštrukcie bývalého vojenského skladu, mramor tu však netreba čakať ani po preinvestovaní plánovaných 3,5 milióna eur.

Až 4 milióny eur má stáť prestavba bývalej hornej stanice lanovky v bani Bankov. Opustená magnezitka má po novom zmagnetizovať publikum veľkých festivalov pod otvoreným nebom. Už v auguste by sa tu mala konať laserová šou, ktorú by vraj malo byť vidno až z Rožňavy.

Na "kunsthalle" sa má prebudovať aj stará krytá plaváreň v centre mesta. Najviac pri zemi stojí projekt výmenníkov. Po košických sídliskách je grafitmi popísaných asi 150 týchto stavbičiek, nové technológie uvoľnili veľkú časť ich priestorov. Výmenník na Ulici obrody na sídlisku Terasa chcú prestavať na komorný divadelný priestor už do konca roka, do roku 2011 by ich malo byť sedem, slúžiť by mohli napríklad aj ako materské centrá. Radnica na tento účel ráta s rozpočtom okolo 1,6 milióna eur.

"Ide o autentický košický nápad," tvrdí manažér projektu Marek Kolárčik. Podľa neho by sa to mohlo stať inšpiráciou aj pre zvyšok strednej Európy.

Soľ na zlato

Názov prešovského projektu (ne)Objavený drahokam naráža na opálové bane na neďalekom Dubníku, ktorých rekonštrukciu mesto zahrnulo do plánov. V areáli okolo nich chcú dobudovať amfiteáter, banské múzeum, ba i liečebné centrum. Najväčšou investíciou by mala byť revitalizácia areálu v Solivare na výstavné a kongresové i kúpeľné centrum s názvom Design Salt Factory. Tamojší Sklad soli je národnou kultúrnou pamiatkou, spadá pod Slovenské technické múzeum v Košiciach. Po požiari pred niekoľkými rokmi sa preborila jeho strecha a dnes celkom chátra. Majetkové i pamiatkové aspekty prestavby však nie sú doriešené, a to nielen pri tomto projekte.

V prešovskej ponuke nechýbajú ani ambiciózne plány na prestavbu tamojšieho amfiteátra na celoročné Centrum digitálneho umenia, v priestoroch bývalej vojenskej nemocnice by malo dokonca vzniknúť akési Research Valley, podnikateľský a výskumný inkubátor podľa vzoru Silicon Valley. Zaujímavý je aj nápad prerobenia areálu Technických služieb na Sídlisku III, ktorý by sa mal stať centrom oddychu a amatérskeho umenia. Vstupenkou doň má byť kus triedeného odpadu, z ktorého by sa robili aj umelecké diela.

Viaceré nápady, nielen prešovské, však vyvolávajú otázku dlhodobej udržateľnosti, medzi nimi aj osadenie euromaringotiek na takzvanom Gypsy Montmartri v rámci obytného komplexu z 50. rokov.

Múzy medzi zbraňami

Martinský projekt má názov Dotyky a spojenia. Vychádza z názvu úspešnej produkcie tamojšieho divadla z 90. rokov. Martinu by určite pomohla prestavba spustnutého postsocialistického reliktu - kina Moskva na Dom kreativity - Národné kultúrne centrum, ak sa aj ono nestane mŕtvym chrobákom ako niektoré iné inštitúcie v meste.

Projekt kandidatúry však odvážne ráta aj s prestavbou nevyužívanej haly v areáli bývalých ZŤS na produkcie, koncerty či na výstavy. Peter Kováč, šéf neziskovej organizácia Dotyky a spojenia, ktorá projekt kandidatúry koordinuje, si myslí, že táto iniciatíva by sa mohla pripojiť na sieť kulturfabrík v Európe. V neďalekom regióne zatiaľ vynikajúco funguje Stanica v Žiline-Záriečí. Uvažujú o vláčiku, ktorý by návštevníkov do areálu ZŤS viezol zo železničnej stanice, takisto súrne potrebujúcej rekonštrukciu. Vstupná brána bývalých ZŤS by sa zasa mala prebudovať na spôsob akejsi olympijskej dedinky. Nové byty by mohli neskôr slúžiť mestu ako sociálne ubytovanie.

Nitra, milá Nitra

Starodávna Nitra stavila na svoju históriu a spiritualiu. Areál skanzenovitého typu aj s amfiteátrom by si Nitrania vedeli predstaviť na neďalekom historickom hradisku na Martinskom vrchu, ktorý je významnou archeologickou lokalitou. Ožiť by malo aj hradisko Zobor. Lanovka na tento kopec je nefunkčná už asi pätnásť rokov, o jej rekonštrukcii sa hovorí bez ohľadu na nitriansku kandidatúru. Na kultúru by sa mohlo využívať aj neďaleké letisko v Janíkovciach.

Projekty štyroch miest majú jedno spoločné - rátajú s tým, že v nasledujúcich piatich rokoch bude Slovensko investovať do kultúry radikálne viac ako doteraz. Rozpočty jednotlivých projektov sa pohybujú od 1,5 do 3,3 miliardy korún.

Samotná Európska únia hradí v priemere len okolo 1,5 percenta nákladov, štátne rozpočty zvykli pokrývať tretinu až polovicu, na financovaní sa podieľajú aj regionálne vlády. Naše mestá vkladajú nádeje predovšetkým do eurofondov.

Efektívnosť všetkých investícií však bude závisieť aj od toho, či budeme mať čas, peniaze i záujem navštevovať vo veľkom novovybudované amfiteátre, výstavné haly, archeoparky, ako dokážeme byť kreatívni, ekologickí, multikultúrni i ekumenickí, ako budeme milí na cudzincov, ktorí k nám v roku 2013 vo veľkom, verme, zavítajú. Plány sú to pekné.