BRATISLAVA. Už platí etický kódex. Podnikatelia a obchodníci sa v ňom dobrovoľne zaviazali, že ich prevádzky a obchody nebudú pre euro zvyšovať ceny. Kódex podpísalo zhruba 300 firiem, za ktorými však je podľa splnomocnenca vlády pre zavedenie eura Igora Baráta vyše desaťtisíc predajní, pobočiek, obchodov a poskytovateľov služieb.
„Projekt etického kódexu spúšťame do ostrej prevádzky,“ povedal Barát. Projekt vznikol už pred dvoma rokmi s podporou Podnikateľskej aliancie Slovenska. Každá firma a jej prevádzka dostanú na vstupné dvere nálepku z ministerstva financií s nápisom: „Meníme menu, nie cenu.“
Kto by to porušil a prišli by mu na to, že cenu zdvihol neodôvodnene, nálepku mu ministerstvo vezme a dostane sa na čiernu listinu obchodníkov. Podozrivých obchodníkov môže ktokoľvek nahlásiť či už priamo Barátovi alebo Združeniu slovenských spotrebiteľov. Tí si overia pravdivosť nahlásenej informácie a potom rozhodnú, či obchodník pôjde na čiernu listinu alebo nie.
Kódex verzus tlačový zákon
„Predpokladáme, že redaktori budú svojich čitateľov, poslucháčov a divákov informovať, že na čiernej listine nikto nie je, alebo ak na čiernu listinu pribudnú konkrétne subjekty. Toto je hlavný nástroj, ktorého by sa nepoctiví podnikatelia mali obávať najviac,“ hovorí o ideálnej spolupráci s médiami Igor Barát. Neporadil nám však, ako si predstavuje túto spoluprácu pri existencii rozsiahleho práva na odpoveď, ktoré dáva ľuďom a firmám možnosť reagovať zverejnením reakcie v novinách, ak si budú myslieť, že sa to dotklo ich cti alebo dobrej povesti.
Ak by sme zverejnili čiernu listinu, je veľmi pravdepodobné, že právo na odpoveď by začali firmy využívať. Ak by ho denníky nezverejnili, mohli by skončiť pred súdom. „To je dosť ťažká otázka a priznám sa, že neviem, ako by som túto situáciu riešil. Neviem vám v tomto poradiť,“ reagoval Barát na otázku denníka SME.
Stalo sa, ako povedal Fico
O návode na ideálnu spoluprácu s médiami, vrátane denníkov, Barát hovoril aj napriek tomu, že v poslednej chvíli s výnimkou Nového času vyradil všetky denníky spomedzi tých, ktorí dostanú vládnu euroinzerciu. Inzerciu pritom financujú vláda a Národná banka z verejných, a nie súkromných zdrojov.
Na otázku, či denníky SME a Pravda vyradili z kampane na zásah premiéra Fica, hoci sa s nimi pôvodne uvažovalo, reagoval Barát tak, že „nepovažuje za potrebné“ sa k tomu vyjadrovať. „Je to úplne absurdná konštrukcia,“ dodal podráždene.
Že to nie je až také absurdné, ako to tvrdí Barát, svedčia aj slová premiéra Fica z marca tohto roku. „Nevidím žiadny význam pchať štátne peniaze do súkromných denníkov, ktoré tlčú do vlády hlava–nehlava a idú proti strategickému cieľu zaviesť euro.“ V rozpore s tým dnes zástupcovia vlády, ktorí majú na starosti euro, tvrdia, že čitatelia SME a Pravdy sú o eure najlepšie informovaní a vládnu inzerciu nepotrebujú.
Argumenty na vode
Exkluzivitu Nového času Barát zdôvodňoval včera tým, že tento denník je najčítanejší a zároveň jeho ľudia sú najmenej informovaní o eure. Vychádzal vraj z prieskumu Štatistického úradu.
Splnomocnenec sľúbil, že nám ho pošle. Poslal však len prieskumy, ktoré hovoria o tom, kto je podľa vzdelania, veku či pohlavia dobre alebo zle informovaní o eure. Nenachádzali sa tam informácie o čitateľskej štruktúre denníkov, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili správnosť výberu len jedného denníka.
V stanovisku, ktoré sa nám podarilo získať z tlačového odboru komisára pre menové záležitosti Joaqína Almuniu, sa uvádza, že eurokomisia odporúčala Slovensku, aby využilo čo najširšie informačné kanály. K tomu, že vláda uprednostnila iba jeden denník, sme z tlačového oddelenia dostali reakciu, že komisia sa nepodieľa na financovaní kampane pre médiá.
Nevidím žiadny význam pchať štátne peniaze do súkromných denníkov, ktoré tlčú do vlády hlava– nehlava a idú proti strategickému cieľu zaviesť euro.
Premiér Robert Fico marec 2008
