Hračky neodmysliteľne patria k životu detí. Aké je ich poslanie?

"Aj keď hračky často odrážajú dobovú kultúru, ich poslanie však zostáva nemenné. Deťom prinášajú do života radosť, poskytujú im možnosť rozvoja a učenia sa formou hry. Napríklad už malé, šesťmesačné deti pomocou veľmi jednoduchých hračiek stimulujú svoje zmysly a rozvíjajú si motorické schopnosti."

Veľa ľudí si však myslí, že hranie je iba prostriedok na skrátenie dlhej chvíle. Je to tak?

"Áno, je to zaužívaná predstava, ale každá hra má svoj zmysel. Niektoré hry trénujú motorické zručnosti, predstavivosť, pamäť, pozornosť, tvorivosť. Ďalšie sú zamerané na rozvoj komunikácie, schopnosť empatie, prezentácie vlastného názoru, počúvanie názoru iných. V niektorých si už deti môžu vyskúšať sociálne či pracovné úlohy."

Obchody sú dnes plné hračiek. Ako by sa v nich mal rodič zorientovať, aby nenakupoval iba pod vplyvom reklamy?

"Mal by uprednostňovať predovšetkým hračky, ktoré rozvíjajú kreativitu dieťaťa. Také, cez ktoré by mohol niečo nové objavovať, skúšať tvoriť. Z tohto hľadiska boli na tom vo výhode naši predkovia. Ich hračky neraz pozostávali z polienka či varešky. V ich fantázii a kreativite sa menili na vláčik či bábiku."

Ktoré hračky rozvoju kreativity doslova bránia?

"Ide o hračky, ktoré nič nové neučia, pretože robia všetko samy, alebo ak sú ako napodobeniny príliš dokonalé. Napríklad taká bábika, ktorá je na nerozoznanie od skutočného bábätka vrátane napodobovania fyziologických potrieb človeka. Nenúti dieťa nič si predstavovať, a teda obmedzuje rozvoj fantázie. To isté platí pri rôznych autíčkach na diaľkové ovládanie a podobne."

A ktoré najlepšie rozvíjajú kreativitu detí?

"Musí ísť o hry, ktoré deti nútia používať predstavivosť, niečo od nich vyžadujú. Sú to napríklad kockové stavebnice, skladačky, ktoré ponúkajú variant rôznych zostavení. Zo skúsenosti môžem uviesť napríklad stavebnicu ROTO, ktorá má za cieľ detskú kreativitu rozvíjať. Deti neskladajú stavebnicu pomocou priloženého návodu, ale vytvárajú vlastné zostavy. Zložené zostavy slúžia ako hračky a zároveň rozvíjajú detskú fantáziu. Ale aj pri navliekaní korálikov či modelovaní z plastelíny sa rozvíja u dieťaťa kreativita. Teda ak nepostupujú presne podľa obrázkov, ktoré vidia pred sebou, ale si vymýšľajú vlastné postupy a vytvárajú originálne vzory."

Mnoho rodičov pri kúpe dôsledne sleduje, či sa s hračkou bude hrať dievčatko alebo chlapček. Robia dobre?

"Ak rodič takto rozdeľuje hračky, vlastne obmedzuje rozvoj dieťaťa. S autami či stavebnicami by sa mali hrať aj dievčatká a chlapcom by malo byť umožnené, aby trebárs navliekali koráliky či prebaľovali bábiky. Je zaujímavé, že pozitívnejšie dospelí vnímajú dievča, ktoré sa há s autíčkami, ako chlapca, ktorý prebaľuje bábiky. Tvorcovia hračiek, a nielen, tí pripravujú dievčatá na rolu matiek, ale zabúdajú pritom na to, že ženy dnes chodia do zamestnania a zastávajú funkcie špecialistiek, na ktoré ich ,tieto hračky' nepripravujú."

Lenže slobodu vo voľbe hračiek nepodporuje reklama, katalógy a napokon ani oddelenia s hračkami. Modrou a ružovou farbou striktne oddeľujú hračky pre dievčatká a pre chlapcov.

"Áno, to je pomýlené. Prvotnú chybu robia už tvorcovia hračiek, ktorí dievčatká pripravujú na rolu maty. Pri hre s bábikou sa príliš nerozvíjajú vlohy na matematiku. V chybe tvorcov pokračujú predajcovia, ktorí prezentujú dievčenský a chlapčenský svet hračiek. No a završujú to rodičia, ktorí od narodenia takto hračky vyberajú a dávajú deťom."

Takže hračky v detských izbách by nemali kopírovať pohlavie dieťaťa?

"Presne tak. Výskumy ukazujú, že deti inklinujú k typickým hračkám pre svoje pohlavie asi od jedného roka života. Ich preferencie však ovplyvňujú rodičia oveľa skôr."

Jarmila Horáková © SME