KOŠICE – Mimoriadna situácia je odvčera na území Košického a Prešovského kraja. Dôvodom je hromadenie biologického odpadu z uhynutých zvierat. Na farmách a v potravinárskych podnikoch sa tam nachádza 150 až 200 ton uhynutých zvierat, ktoré nemajú kde asanovať. Epidemiologická situácia je vážna. Spôsobila ju minulotýždňová odstávka prevádzky kafilérie v Drienove neďaleko Prešova. Potravinárskym firmám a bitúnkom sa začal hromadiť živočíšny odpad, ktorý musí byť za normálnych okolností zlikvidovaný do 24 hodín.

Situáciou sa dnes na výjazdovom zasadaní v Košiciach bude zaoberať aj vláda.

Riaditeľ Krajskej veterinárnej správy v Košiciach Peter Juriš včera povedal, že problém má korene v privatizácii kafilérií. „Nebolo šťastným riešením, že sa štát zbavil kontroly nad asanáciou. Podnikateľské firmy, ktoré sa touto činnosťou zaoberajú, samozrejme, pozerajú na zisk. Asanácia nie je zisková. Súvisí to aj so zaradením Slovenska do tretej skupiny z aspektu šírenia BSE, pretože z uhynutých zvierat sa už nemôžu vyrábať mäsovo-kostné múčky.“

Štátna veterinárna správa nie je zo zákona zodpovedná za asanačnú činnosť. „Keďže štát sa zbavil tejto kompetencie, nemáme žiadne páky, aby sme podnikateľské subjekty prinútili vykonávať túto činnosť!“

Situácia začína byť kritická aj v spracovateľských potravinárskych podnikoch, najmä na bitúnkoch. V prípade, že sa nepodarí zabezpečiť asanáciu zvyškov, budú ich musieť dočasne zavrieť.

Podľa riaditeľa Štátneho zdravotníckeho ústavu v Košiciach Pavla Slezáka situácia prináša riziko vzniku infekčných ochorení: „Hrozí nebezpečenstvo prenosu hmyzom a hlodavcami. Určitá skupina ľudí dokonca konzumuje mäso z uhynutých zvierat. Opatreniami chceme minimalizovať riziká a vyhnúť sa napríklad epidémii salmonelózy, hepatitídy typu A či šíreniu nákaz. Samozrejme, že ohrozené sú aj poľnohospodárske zvieratá.“

Podľa Andreja Salanciho, vedúceho odboru civilnej obrany obyvateľstva Krajského úradu v Košiciach, uhynuté zvieratá budú prevážať z fariem na špeciálnu skládku v Drienove a odtiaľ do niektorej z funkčných kafilérií. „Finančné prostriedky, ktoré si riešenie mimoriadnej situácie vyžiada, nie sú teraz podstatné,“ zdôraznil Salanci.

MIKULÁŠ JESENSKÝ

ČO SA DEJE V KAFILÉRII

Kafiléria spracúva odpad živočíšneho pôvodu. Väčšina odpadu pochádza z bitúnkov, zvyšok tvoria celé uhynuté zvieratá, hlavne z družstiev. Človek by sem mal zaniesť aj domáce zviera, keď zahynie. Všetok odpad sa spracuje na tuky a mäsovo-kostnú múčku. Aj z uhynutých zvierat dokážu kafilérie vyrobiť pekné kože.

„Parfuméria z toho nikdy nebude,“ hovorí riaditeľ kafilérie v Senci Peter Vaľo. Preto aj dostala názov Kafiléria, a. s. Ľudia jej nikdy nebudú hovoriť inak, aj keď dostane názov veterinárny asanačný podnik alebo podobný.

Zvieratá prezrie veterinár, v kafilérii ich stiahnu z kože, odpad rozdrvia a sterilizujú. Potom sa z neho odparí voda, oddelí sa tuk a zvyšok je mäsovo-kostná múčka. Technológia je bezodpadová. V Senci je v hermeticky uzavretej hlavnej hale odsávaním vytváraný podtlak, aby zapáchajúci vzduch zostal vnútri.

Kafiléria má čistiareň vzduchu i vody. Napriek tomu, že biofilter odstráni až 97 percent pachu, zvlášť v lete sa dá podnik po čuchu objaviť už z diaľky. Občania Senca pach sami monitorujú, vďaka modernej technológii je podstatne menší ako v minulosti. Živočíšny tuk sa používa v kozmetickom priemysle, a tak je nositeľom druhého pachového extrému – prílišnej voňavosti.

Dezinfekcia a čistota sú pre prevádzku nevyhnutné. Dezinfikujú sa celé autá, ktoré odpad zvážajú, pracovníci kafilérie chodia robiť dezinfekciu na družstvá. (fw)