Prvý slovenský interaktívny román na pokračovanie.
Všetky jeho diely nájdete na www.sme.sk/radioaktivni/.
Autor: Gustáv Murín
„Ty si sa zbláznil, ty nie si normálny, si šialenec!"
Daxa a Gyra sedia po práci neďaleko ich vedeckého ústavu v zafajčenej krčme zvanej Bzučák. Ten vytrvalý bzukot zabezpečujú hlavne robotníci z blízkej stavby nového pavilónu Akadémie. Naši dvaja akademici prudko zvyšujú IQ celej spoločnosti, ale nemajú z toho žiadnu výhodu. Prsnatá čašníčka Betka si všíma skôr štamgastov a až nakoniec donesie s veľkým treskom dve pivá aj k tomuto vzdialenému stolu. Feri priťukne k Daxovmu poháru a skôr, než ho Daxa stihne napodobiť, schuti si upije.
„Viem, čo robím."
„Za to by si nás mohol dostať aj do kriminálu, ty magor!"
„Ani nie, nikto o tom nevie..."
„Lenže o tom viem už ja... A načo je to dobré? Načo ti je svedok navyše?!"
„Prečo svedok? Spolupracovník."
„Nie, ďakujem, nechcem."
„Nemusíš, ale tí tvoji rakúski kolegovia by po tom skočili ako kura na sopeľ. Bol si u nich na stáži dosť dlho, poznajú ťa, dôverujú ti. A s nimi môžu prísť peniaze na výskum, aj medzinárodné krytie..."
Daxa po prvý krát od objavenia čiernych mužských gumákov v podzemí pozrie poriadne na Gyru. Zdá sa, že má všetko do detailu premyslené. Aj ten šok, ktorý na Daxu nachystal. A aj to úľavné vysvetlenie, ktoré nasleduje pre istotu mimo stien Ústavu, ktorým už za tie roky mohli narásť poriadne uši.
„Takých gumákov je tam dvadsať. V každom iná vzorka, inej sily žiarenia. Všetko čerstvo odobraté z okolia elektrárne v Kostolniciach..."
„K tomu si nemohol prísť len tak."
„Samozrejme, že nie. Dal mi ich ten mŕtvy."
Daxa sa trhane zasmeje a zhlboka si odpije.
„Cha, už ti na nič také nenaletím. Ak nebola mŕtvola v tých gumákoch, tak kde ju máš schovanú?"
„Nikde. Ešte ju len pochovajú. A my pri tom nesmieme chýbať."
„Ty magor, so mnou nepočítaj!"
„Tak zajtra v čiernom obleku. A urobíš veľmi dobre, keď si zoberieš ten služobný diktafón, čo reaguje na ľudský hlas a vypne sa, keď nikto nehovorí. Bude to dlhý pohreb a rečí, ktoré by nás zaujímali, kurevsky málo..."
„Vy ste boží človek!" starý knihovník pritíska k sebe materiály o Jarovských Kostolniciach, ako keby sa mu vrátil stratený syn a ešte aj s nevestou. „Kde ste to našli?"
Daxa zrozpačitie: „Povedzme, že... na stole?"
Ale starý knihovník mávne veľkodušne rukou: „Rozumiem, hlavne, že je to zase doma, ako sa povie..."
Vloží hrubú zložku späť do police, ale ako keby mal oči vzadu, nenechá Daxu len tak odísť.
„Moment, moment, pán doktor, a čo za to?"
Daxa pokrčí plecami, ale knihovník nalieha.
„No tak, vy ste pomohli mne, tak na revanš, čo by ste potrebovali? Táto knižnica má už skoro polstoročie, tu sa nájdu pekné kúsky..."
„Tak, keby vás to neobťažovalo..?"
„No čo...," starý knihovník sa už rozhliada, čo by mohol podať.
„Všetko o rádioaktivite a vplyve na ľudí, taký prehľad, mohli by ste?"
Knihovník sa hrdo napriami.
„Akože, to je predsa maličkosť, aspoň si oprášim starú gymnaziálnu angličtinu. A nemecky sme rozprávali zase doma. A mimochodom, keď hovoríme o tej nemčine, hneď som si na niečo spomenul! Viete, že za druhej svetovej vojny v Nemecku predávali rádioaktívnu zubnú pastu? Volala sa tuším Dora, alebo tak akosi..."
Daxa neveriaco pokrúti hlavou: „A ako ich to mohlo napadnúť?!"
„No asi si niekto myslel, že potom bude ten chrup naozaj žiariť..."
Knihovník sa zasmeje a pomaly vyprevadí Daxu k dverám.
„Spoľahnite sa, pán doktor, ja vám takýchto perličiek ešte nájdem..."
Daxa sa medzi dverami otočí.
„Ale zo serióznych prameňov."
„V tejto knižnici máme len seriózne materiály. A viete čo?" knihovník sa významne odmlčí, „Že ste to vy, ani si preto nebudete musieť chodiť. Vždy keď niečo objavím, nájdete si to na stole. Nech to má štýl, dobre?"
Daxa len vďačne kývne. A hneď to pustí z hlavy. Ale starý knihovník nie.
„Opustil nás vzácny kolega, otec rodiny, priateľ, verejný činiteľ... Bol to..."
Pohrebná sieň je nabitá, Daxovi s Gyrom ostalo miesto už len vzadu na státie. Aj tak musí Daxa šepkať, aby nerušil.
„Feri, ty magor, keď už tu stojím nad rakvou niekoho, koho som vôbec nepoznal, povieš mi aspoň, kto to vlastne, do frasa, bol?"
„A čo ti ja viem?"
Gyra sa tvári nezúčastnene. Občas mierne pokývne hlavou, keď sa jeho oči stretnú s niekým, koho pozná a ten mlčky pozdraví.
„Chceš povedať, že si zobral dvadsať vysokorádioaktívnych vzoriek od niekoho, koho vôbec nepoznáš?"
„A ty si schopný vyhlásiť, že poznáš človeka, ktorého si stretol pred takmer štvrťstoročím na strednej škole a potom len občas na sporadických výročných stretávkach?"
„Takže spolužiak?"
„Iste, spolužiak, ktorý ťa po rokoch vyhľadá, aby z kufra auta vytiahol niečo, čo by sme mohli prirovnať k malej atómovej bombe. Zaprisahá ťa, aby si o tom nikomu nehovoril a sám o tom mnoho nepovie. Len to, že chce, aby som zistil, či tá rádioaktívna pôda môže ohroziť živé organizmy. Podrobnosti neskôr..."
„A na jeho pohrebe hľadáš tie podrobnosti?"
„Na jeho pohrebe hľadám niekoho, kto ich vie. Určite tu je, musí tu byť. Ten spolužiak by ako čerstvý riaditeľ výskumného ústavu určite nešiel pre tie vzorky osobne na pole a ku kanálu, čo zvádza odpadovú vodu z elektrárne rovno cez najbližšiu dedinu. Nejaký technik to musel odobrať a doniesť. Možno, že to bol zároveň aj pôvodca celého toho nápadu. Veď čo môže byť lákavejšie, než podstrčiť novému šéfovi niečo, čoho sa tí pred ním dvadsať rokov báli dotknúť, alebo o tom radšej ani nechceli vedieť."
„A ty si myslíš, že akurát ten sa ti tu prihlási. Ako by mohol vedieť, že tie vzorky máš ty? A ako by si mohol trúfnuť po nich pátrať, keď ten jediný, komu ich odovzdal, už leží v rakve rozstrieľaný mafiánskymi strelami?!"
„Tíško, pokojne, piánko... Už ju spúšťajú a za chvíľu na ňu budú tí najbližší hádzať hrste hliny. Veľmi podobnej tej našej, akurát, že tá naša žiari..."
„Ešte nie je naša, mňa do toho nepleť... Radšej sa obzeraj po tom svojom neznámom."
„A ty nezabúdaj na diktafón. Nahrávaj až do konca, niekto alebo niečo tu musíme nájsť..."
V čiernych oblekoch sa vo svojej obľúbenej krčme Daxa s Gyrom vynímajú ako zvonenie mobilu plné prdov. Niektorí z miestnych aj podozrievavo zavetria, ale tí dvaja si okolie nevšímajú. Medzi nimi stojí malý diktafón a vydáva čudné zvuky. Daxa nespokojne vrtí hlavou.
„Čo tu chceš vlastne počuť? Veď je to úplne na hovno patent. Tým, že vypína, keď ľudia zmĺknu, usekáva konce viet a zasa pre zmenu neskoro štartuje, keď niekto začne hovoriť. Toto je len zmäť slov úplne neznámych ľudí, čo melú o ničom... Veď sú na pohrebe, čo múdre by si asi chcel počuť?!"
„Mýliš sa, tí ľudia vedia niečo, čo by sa zišlo vedieť aj nám..."
„Ale z týchto viet nič neposkladáš."
„Veď ani nemusím. Nejde dokonca ani len o jednu celú vetu. Ide skôr o jediné, zato kľúčové slovo. To, ktoré nás posunie ďalej..."
„A ako poznáme, ktoré je to kľúčové slovo?"
Gyra sa pozrie na Daxu s dešpektom ako keby ten práve prepadol v teste na jadrového detektíva.
„To je také slovo, čo aj v takej chvíli, keď pochovávajú človeka, zaznie najčastejšie. Slovo, ktoré je dôležitejšie než smrť, ktorá sa tým pohrebom pripomína. Slovo, ktoré je samo o sebe smrťou... Len dobre počúvaj..."
(pokračovanie v piatok 25. júla)
Píšte s nami
Kontúry hlavných postáv príbehu sa vďaka vašej spolupráci už črtajú, poďme to dotiahnuť!
V doterajšom hlasovaní jednoznačne vedú dve charakteristiky pre Daxu aj Gyru. Skúste ich dotvoriť. Daxa má 25 - 30 rokov, Gyra 40 - 45 rokov. Daxa slobodný, Gyra rozvedený, obaja vedychtiví. Buď doplňte už vybrané charakteristiky alebo vytvorte novú. Návod na riešenie je v otázke - osobu akého zjavu a vlastností si predstavujete, keď čítate o Matejovi Daxovi a Františkovi Gyrovi?
Matej Daxa má byť:
- Nesmelý, zakríknutý, nevýrazná postava. Žiadny atlét, skôr knihomoľný typ. Okuliare a nesmelý úsmev. Hnedé vlasy nakrátko. Láskavé oči do zelena.
Feri Gyra má byť:
- Starší decenťák. Blonďák bez výrazu. Ale zanietený expert, ktorý ide tvrdo za svojím cieľom. Farba očí?
- Je nízky a trochu pri sebe, pivný sval na bruchu je neprehliadnuteľný, k tomu nožičky ako chrobáčik tuberáčik. Zato pozoruhodné ruky a predlaktie sú akoby narobené, žilnaté, skrátka mužné. Na takzvané (veľmi) vysoké čelo nadväzujú vzadu riedke vlasy sčesané do chvosta. Sú hnedé, skôr bledšie, mastné na pohľad. Nepríliš výraznú tvár prekrývajú obrovité okuliare. Feri zle vidí, preto si až tak veľmi medzi ženami nevyberá. Zuby zažltnuté, s medzerami. Navrhnite farbu očí!
Vaše doplnky alebo alternatívy píšte na: radioaktivni@smeonline.sk.
O najzaujímavejších návrhoch budete môcť rozhodnúť v ďalšom, záverečnom hlasovaní.
Autor víťazného návrhu bude odmenený!
