Dlhých 31 rokov muselo slovenské vzpieranie čakať na zlatú medailu z majstrovstiev Európy (od titulu Ondreja Hekela na ME 1970 v maďarskom Szombathely). Prezident Slovenského zväzu vzpierania Dušan Vavrovič čakanie naň ešte o pár sekúnd predĺžil, keď 23-ročnej Žilinčanke Dagmar Danekovej na najvyššom stupni omylom podal striebornú medailu.
Nečudo, pár minút predtým ju totiž takýmto kovom dekoroval v dvojboji i trhu, nadhod organizátori 14. ME žien vyhlasovali na záver ceremoniálu. Dagmar jeho gesto elegantným pohybom ruky odmietla a Vavrovič rýchlo siahol po tom správnom kove. Vzpieračka trenčianskej Dukly však na pódiu nevyčarila jediný úsmev. Túžila po zlate v dvojboji, a to jej pretieklo pomedzi prsty v poslednom pokuse celej súťaže do 53 kg. Na drevenom pódiu čakala činka ťažká 105 kg, a keď k nej Slovenka kráčala, trúfala si. Nádej na najcennejší kov však po pár sekundách zhasla, Dagmar s činkou veľa neurobila. „Zbytočne som sa k nej rýchlo ponáhľala. Zle som ju v prvej fáze premiestnila a technická chyba ma stála zlato,“ hnevala sa študentka bratislavskej FTVŠ. Napriek tomu, že vytvorila tri slovenské rekordy. S medailou pred šampionátom počítala, že ju však dostane za tak málo kíl, bolo pre ňu prekvapením. „Bála som sa Bulharky a Maďarky, no keď som videla stanovené základy, vedela som, že hlavnou súperkou bude Turkyňa. Má len šestnásť, Turecko však vždy posiela na ME mladé vzpieračky. Dvadsaťročnú som vari ani nezažila,“ vysvetľovala Dagmar.
Na konte má po včerajšku 8 seniorských medailí (1 zlatá - 6 strieborných - 1 bronzová), v Mestskej športovej hale na Sihoti sa však cítila dostatočne silná na zlato. „Nerozhodil ma ani stres z toho, že som súťažila doma. Mne to prospieva. Žiaľ, nevyšlo to,“ priznala deviata z olympiády v Sydney. Na šampionáte sa bývalá lyžiarka a šprintérka teraz najviac teší na sobotu, keď bude s činkami bojovať jej priateľ Ondrej Kutlík. „A dúfam, že sa na stupne postaví tiež.“
RASTISLAV HRÍBIK
