Môžete, ale aj nemusíte mať vlastného koňa, keď si chcete zajazdiť. Príležitostí je dnes dosť. Jazdenie ponúkajú rôzne jazdecké kluby, ale aj penzióny, v ktorých sa ubytujete počas dovolenky. A rozhodne to nie je len záľuba pre high society. Naozaj záleží len na tom, či ste romanticky založení, či chcete. A kto by si nechcel splniť svoj detský sen a vysadnúť na koňa ako Winnetou?

Nielen horných desaťtisíc

Takmer zabudnuté miesto nájdete asi päťdesiat kilometrov od Bratislavy. Malebná obec Lošonec sa nachádza neďaleko Smoleníc. A v tom najzabudnutejšom kúte Lošonca, na jeho konci, má svoje milované koníky Daniela Sládeková. Pravda, nie všetky kone jej patria. Patria jej však stajne Zelená podkova, ktoré z väčšej časti prenajíma iným majiteľom koní, pretože nie každý, kto si koňa kúpi, ho má aj kde ustajniť. Má ho teda u nej v Lošonci, „zaparkovaného" či ubytovaného a vie, že je oň dobre postarané. A príde si sem na ňom hocikedy zajazdiť. „Koníky boli moje hobby úplne odmalička," vraví Daniela Sládeková. „Kúpila som si koníka, ale vždy som ho musela mať v cudzích stajniach. Napokon som sa rozhodla, že si spravím svoju stajňu. Najprv mala byť len pre štyri kone, potom pre osem a teraz je z toho stajňa pre jedenásť koní. V prenájme máme ešte jednu malú stajňu, v ktorej sú dva kone, takže spolu ich máme štrnásť. Z toho naše vlastné sú tri, ostatné sú u nás iba ustajnené." Dana Sládeková podotýka, že je to síce podnikanie, ale dosť nevýnosné. „Kone nie sú artikel, na ktorom by sa dalo zbohatnúť. Robíte to skôr ako hobby, pretože vás to baví." Živí ich prenájom stajne a jazdecká škola. „Ľudia k nám chodia najprv na pravidelné hodiny a potom už skôr len na vychádzky na koňoch v prírode. Najprv sa učia jazdiť v jazdiarni, zhruba tých desať až dvadsať hodín, a potom, keď sú schopní ísť na vychádzku, vyskúšajú si to v prírode. „Teraz je taký boom, že chodia skôr dospelí," vraví Dana. „Voľakedy si všetci mysleli, že kone sú len pre horných desaťtisíc. Ale keď si človek nemusí kúpiť vlastného koňa a platí len za hodiny jazdenia, tak si takúto záľubu môže dovoliť. Hodina stojí okolo tristo korún (9,958 eura), ak u nás máte ustajneného vlastného koňa a jazdíte na ňom, tak 150 korún (4,979 eura)."

Keď už si na koňa našetríte, nezabúdajte, že jeho prevádzka nie je lacná záležitosť. „Vždy hovorím: koňa kúpiť je najmenej, ale potom sa oň treba starať, živiť ho. Niektoré koníky dopadnú tak, že skončia na mäso. Majitelia sa im nevenujú, lebo zistia, že na ne nemajú čas. Vyrátajú si: dám 5000 korún mesačne (165,969 eura) za ustajnenie, to je 60 000 korún (1991,635 eura) ročne. No nerátajú tam veterinára, kutie, potravu, výstroj. Náklady sa potom vyšplhajú aj na 100- až 120 000 korún (3319,391 - 3983,270 eura) za rok."

O jazdenie sa nezaujímajú len vrcholoví manažéri a celebrity, do Lošonca chodia aj obyčajní ľudia. „Rodičia prídu s detičkami, zaplatia im jednu-dve hodiny a skúšajú, či ich ten šport bude baviť."

Škôlkari aj dospelí

Mária Martinkovičovápôsobí v Lošonci ako učiteľka jazdy na koni. Odmalička ju to ku koňom ťahalo. „Na koni sedím už dvadsaťštyri rokov, od detstva. Chodila som jazdiť k súkromníkom a za socializmu do rôznych jazdeckých oddielov," vraví, sediac na poníkovi, ktorý ju dopraví z jazdiarne do stajne. Na poníka je pomerne veľký, ale toto plemeno je také, nazýva sa slovenský športový pony. Konkrétne tento sa volá Urán a má šesť rokov.

Ako učiteľka jazdectva učí Mária všetky vekové kategórie. „Od maličkých škôlkarov až po dospelákov." A ako im to ide? „Snažia sa," smeje sa. „Najšikovnejší sú školáci, ale naučia sa aj dospelí. Takí, čo sú športovejšie zdatní, to zvládnu rovnako rýchlo ako školáci. Výhodou dospelých je, že už majú aj trošku silu."A s akou motiváciou sem dospelí chodia? „Chcú sa dostať na vychádzku, do okolia do kopcov, vedieť pri tom koňa ovládať."

Pohľad z chrbta koňa

„Slušného" koňa kúpite už za päťdesiattisíc. „Takého na bežnú prevádzku, už aj dobre vychovaného. Výstroj k nemu vás vyjde asi na dvadsaťtisíc. Niekto si kupuje žriebätká, aby ich naučil odmalička všetko, ale ak chcete už hotového koníka, kupuje sa asi šesť- až sedemročný," vraví Daniela Sládeková. To, koľko sa kôň dožije, závisí od starostlivosti, ale býva to hruba zhruba tridsať rokov.

Podľa Dany Sládekovej spojenie koňa a človeka ľudí priťahuje. „Hovorí sa, že najkrajší pohľad na svet je z konského chrbta a každý, kto to skúsil, to môže potvrdiť. Pod vami je veľký kolos, štyristo-, päťsto-, dokonca šestokilový, v priemere sme asi desatina jeho váhy. Je to parádny pocit, ovládať také niečo pod sebou."

Kone sú krásne. Ale sú aj múdre? „Kone sú určite múdre, ale sú múdre samy pre seba. Každý koník má svoju povahu a závisí veľa aj od človeka. Z každého koňa sa dá spraviť dobrý a takisto z dobrého koňa sa dá človekom spraviť zlý kôň." Z koňa možno aj spadnúť, ale, vraj, ktorý šport nie je riziko? Dane Sládekovej jazdenie nepripadá rizikovejšie ako cyklistika alebo gymnastika. U nich v škole kôň ešte nikoho nepohrýzol, ale občas niekto spadne, ako keď sa dieťa učí jazdiť na bicykli. No pri učení spadne do mäkkého, do piesku.

Zaujímavé je, že z jazdenia sa stáva prevažne ženský šport. „Chodia skôr ženy. Aj v každej stajni je viac žien ako mužov. Vyskytnú sa aj muži, najmä takí, čo majú robotu, pri ktorej sú psychicky vyťažení. Prídu sa zrelaxovať."

Kone treba každý deň prevetrať a zobrať ich na vychádzku do prírody, aby neboli len v boxe alebo vo výbehu, kôň potrebuje pohyb, aby nemal koliky alebo opuchy nôh. Hoci je Danka každý deň v stajni a za normálnych okolností si aj každý deň zajazdí, nedávno sedela na koni prvý raz po desiatich mesiacoch. Dôvod? Len pred mesiacom priviedla na svet dcérku Sophiu. Najmladšia koniarka v rodine si v lone prírody, hneď vedľa stajne, sladko spí, veď jej mama je pri koňoch takmer stále, ak nie je práve medzi sedlami, v predajni v Smoleniciach.

„Určite to odporúčam mladým ľuďom a rodinám s deťmi. Nie som zástankyňou toho, aby deti relaxovali pri počítačových hrách." Jazdenie prospieva aj ženskej kráse. „Hovorí sa, že voľakedy paničky, grófky a cisárovné jazdili preto, aby si udržiavali postavu." A všetky ženy, ktoré sme pri koňoch videli, sú toho dôkazom. „Pri správnom jazdení sa namáha každý sval na tele, jazda na koni pomáha aj správnej regulácii všetkých orgánov, podporuje správne držanie tela."

Ranč za Modrou

Modrania a ľudia z okolia už roky dobre poznajú ranč nad Modrou. Je to kúsok za mestom, dostanete sa sem peši alebo aj autom, poľnou cestou, pomedzi vinice a lúky. A vždy tu stretnete bradatého pána, akéhosi novodobého kovboja, ktorý je dušou tohto miesta. Za všetkým stojí Ján Dugovič s partiou priateľov. Ranč pomenoval MM - rímskych dvetisíc má symbolizovať, že od tohto roku ranč funguje. Hoci, ako sám vraví, stále je v stave „rozpracovanosti", stále niečo nové pridávajú, vymýšľajú, ako to tu spestriť najmä rodinám a deťom. Radi sem chodia aj najmenší, už ročné či dvojročné deti, pretože okrem koní vo výbehu sa tu voľne pohybujú kozy, ovce, prasatá, zajace, kačice, skrátka pestrý domáci zverinec. Pozor, lebo sediac na kameni pri ohnisku sa ani nenazdáte a vo vašom balíčku s chipsami sa ocitne kozia hlava. Ak sú kozičky pustené, sú asertívne, vyskočia aj na stôl. No a dospelí si tu pri country hudbe môžu dať pivo či pálenku, väčšinou je navarený dobrý gulášik, kapustnica alebo vám urobia cigánsku. Ako doma, na formality si pán Dugovič nepotrpí. „Kone boli môj koníček odjakživa, ale nikdy som sa k nim nedostal, život ma nasmeroval inde," vraví. „Dlhé roky som robil inú prácu. Až v roku 1998 som sa rozhodol niečo pre svoju záľubu urobiť. Nešlo ani tak o koníčka, ale aj o niečo hlbšie - o zmenu životného štýlu. Myšlienka vytvoriť ranč chytila ešte ďalších pár nadšencov. Začali sme uvažovať o oddychovom centre pre domorodcov, pre Modranov, ale aj pre cezpoľných. Krok za krokom, pretože je to náročná vec. Dorábame to už deväť rokov, treba dodržiavať aj legislatívu. Začali sme robiť s deťmi, založili sme klub Ingle a venujeme sa tiež výcviku, máme porobené riadne certifikáty ako učitelia jazdectva v Šali. Poskytujeme základný výcvik anglického jazdenia a plánujeme pridať aj westernové jazdenie, ale na to treba určitý druh koní, musia mať špeciálny výcvik. Deti to baví, tak sme pre ne vytvorili priestor, aby mali kde tráviť voľný čas. Za roky sme si už vybudovali vlastnú klientelu, ľudia, ktorí u nás absolvovali jazdecký kurz, si priberajú ďalšie hodiny na zdokonalenie, chodíme s nimi na vychádzky do terénu. Máme vlastné kone aj externé. Rodičia nám sem často nosia deti, ktoré majú problémy, najmä psychické, ale aj fyzické, napríklad so skoliózou. Kôň je dobrá terapia. Väčšinou jazdia ženy, v klube máme prevažne dievčatá."

Splniť si detský sen

Nemusíte pre kone zmeniť celý svoj život ako Ján Dugovič, aj keď občasné vychádzky do prírody na koni určite prospejú vášmu životnému štýlu. No zmeniť v živote niečo zásadné sa vypláca. „Predtým som pravidelne ako kyvadlové hodiny chodil do práce do Bratislavy každý deň. Robil som na letisku, v opravárenskom závode, zabezpečoval som obchodno-technické servisy na letecké agroverzie. Človeka to už ubíjalo, bolo treba niečo zmeniť. Tak som sa dostal od lietadiel ku koníkom. Využil som príležitosť. Cítil som, že mi to ide, že mám k tomu vzťah a nebojím sa neľahkej cesty, lebo to nie je ľahká práca. Človek musí byť nasadený stále, tu nemôžete dať na dvere visačku zatvorené - robíte so živým materiálom, so zvieratami, čakajú na vás, sú na vás odkázané, musíte sa o ne starať. Drží ma to dodnes a myslím, že ma to už nepustí."

Pán Dugovič si vlastne splnil detský sen. A keď pozorujete deti a mládež, ako uprostred slnečného popoludnia sedlajú kone a chystajú sa do okolia na vychádzku, vidíte, že ho plní aj iným. „Nie sme nároční, človek zistí, že nepotrebuje moc, mať nejaké nablýskané veci. Žijeme tu v prírode a chceme k tomu viesť aj mládež a dospelákov. Spravili sme tu aj minizoo domácich zvierat, aby decká videli aj iné zvieratká, aby sa niečo naučili. Kone si sami cvičíme, ale skôr formou priateľstva a hry, čiže žiadne veľké výcviky na steeple alebo na parkúr. Nepotrebujeme veľké športové výkony, podporujeme skôr partnerstvo človeka a koňa. Ľudia vidia v koňovi v prvom rade veľké zviera. Kôň je individualita ako každý z nás, je to vyšší cicavec, ktorý má krásny exteriér, zviera, ktoré k človeku patrí. Ľudí to priťahuje. Otvorene povedané, nie je veľmi inteligentný, ale je to milé zviera, ktoré nemá zatlačené určité pudy, čo my už máme, lebo ich nepotrebujeme. Ten genetický odkaz v sebe nosí a vie rozlišovať, akú máte náladu, keď si naňho sadáte, či ste v strese, či ste uvoľnený. A vie sa hrať. Keď vás raz prijme, tak sa s koníkom krásne vyhráte, na vychádzke si rozumiete, on všetko sleduje, citlivo vníma. A to krásno okolo ľudí fascinuje. Keď majú športového ducha, tak si aj zašportujú. Ja sa už asi nikdy nevrátim k inej práci. S týmito zvieratami tu budem do smrti," vraví pán Dugovič.

Slnko svieti, mládež vysadá na kone a náš hostiteľ v zástere a s podkovou na krku už opäť musí do kuchyne. Nestačí behať k stolom s cigánskymi. Dnes má plno. Čo k tomu chýba? Už len Matuška a „sladký třešne zrály". Ale aj tie možno o chvíľu budú, keď pán Dugovič pustí do ampliónov svoju obľúbenú muziku

Arabský plnokrvník

Je to najstaršie a najčistejšie konské plemeno. Často sa považuje na najkrajšieho koňa na svete. Ušľachtilou hlavou, konkávnym profilom, výraznými očami, živou povahou a neopakovateľným plavným pohybom je vraj jedným z najdokonalejších zvierat. Jeho skutočný pôvod nie je jasný. Jeho jedinečný vzhľad určuje chrbtica, ktorá sa líši od ostatných konských plemien v niekoľkých ohľadoch. Arab má 17 rebier (ostatné kone 18), päť bedrových stavcov (ostatné tri) a 16 chvostových stavcov (ostatní 18).

Lipicán

Lipicán - po slovinsky lipicanec - je konské plemeno úzko spojené so Španielskou jazdeckou školou vo Viedni. Počiatky chovu týchto koní siahajú do 16. storočia, do slovinskej dediny Lipica. Domovom lipického koňa je žrebčín Lipica. Leží na krasovskej planine 415 metrov nad morom, niekoľko kilometrov od známeho prístavu Terst v Slovinsku. Neďaleko sa týči posvätná hora Triglav, ktorá je aj na štátnom znaku krajiny. Kedysi tamojší obyvatelia uctievali slovanského boha tohto mena a pri jemu zasvätených bohoslužbách vraj na veštby používali koňa, na ktorého si nesmel nikto vysadnúť. Možno išlo o predka lipicána.

Druhy koní

- skupina stepných alebo mongolských koní (kôň Przewalského - kertak)

- skupina východných alebo orientálnych koní (kôň tarpan stepný)

- skupina západných alebo okcidentálnych koní

- skupina severských alebo nordických koní

Jazdecké disciplíny

Drezúra - súbor pohybov a zvláštnej chôdze, ktorá má ukázať harmóniu jazdca a koňa. Cvičí sa na drezúrnom obdĺžniku. Niektoré drezúrne úlohy sú: pirueta, kontracval, pasáž, letmý preskok, polovičný prekrok.

Parkúr - veľmi obľúbené jazdecké odvetvie, pri ktorom kôň prekonáva prekážky. Rozdeľujú sa na prekážky výškové (kolmý skok), šírkové (vodná priekopa) a výškovo-šírkové (oxer).

Dostihy - delia sa na rovinové, prekážkové a klusácke dostihy. Pri rovinných dostihoch beží kôň po dráhe bez prekážok. Najznámejšie sú Derby a St. Leger v Anglicku.

Steeplechase - kôň prekonáva prútené prekážky, priekopy či vodné skoky (Grand National, Veľká pardubická).

Klusácke dostihy - kôň ťahá jazdca na ľahkom vozíku, nazývanom sulka. Tieto dostihy sú veľmi obľúbené v Amerike, kôň musí iba klusať.

Jazdecký výstroj

Prilba - 980 - 1500 Sk (32,530 - 49,790 eura)

Patrí k povinnej výbave detí do 18 rokov.

Bičík - 160 - 720 Sk (5,311 - 23,899 eura)

Slúži ako pomôcka na ovládanie koňa, nie na bitie, nemusí sa používať vždy. Nemali by ho používať začiatočníci.

Nohavice - rajtky - od 1500 Sk (od 49,790 eura)

Sú elastické, mali by byť na tele obtiahnuté. Teraz sa nosia kárované.

Chrániče - 680 - 1990 Sk (22,571 - 66,055 eura)

Bývajú kožené aj z umelej kože. Podobne ako prilbu ich nesmiete vynechať. Chránia spodnú časť nôh, ktorou tlačíte či šúchate o koňa. Predídete nimi modrinám a odreninám.

Topánky - 1380 - 1990 Sk (45,807 - 66,055 eura)
Bývajú nasúvacie alebo šnurovacie. Nesmú mať vysoký podpätok, aby sa vám nezachytila noha v strmeni. Nenoste ani tenisky.

Hipoturistika na Slovensku

- Banská Belá - Farma Gazdáčik - pobyt a jazdecký kurz
- Hronovce - kurzy jazdenia, parforzné hony, prázdniny v sedle, víkendové pobyty, víkendové putovanie v sedle
- Mengusovce - chov koní a distančné jazdenie
- Pezinok - areál zdravia
- Ružomberok - Ranč - Western Penzión