BRATISLAVA. Slováci si môžu gratulovať. Žijú zdravšie a dlhšie ako kedykoľvek predtým. Zlom, kedy sa situácia začala zlepšovať, prišiel v roku 1990. A nie je to len symbolika, že s koncom starého totalitného režimu sa začalo Slovákom lepšie dariť. S otvorenou spoločnosťou prišli aj dovtedy nedostupné možnosti – tak v medicínskej oblasti, ale aj v tom, čo ľudia môžu spraviť pre svoje zdravie.
„Národ slovenský je na tom asi tak dobre, ako nikdy nebol,“ neskrýva nadšenie Eleonóra Fabiánová, riaditeľka Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Optimizmus opiera o medzinárodnú štúdiu o zdravotných rozdieloch v Európskej únii, na ktorej sa podieľalo 25 krajín EÚ.
Priemerná dĺžka života
Zlepšujúcu zdravotnú úroveň obyvateľstva odráža predlžujúca sa stredná dĺžka života ľudí na Slovensku. Muži sa priemerne dožívajú 70,5 a ženy 78,1 roka. Lekárka Jana Nováková vysvetľuje pozitívny trend zlepšujúcou sa zdravotnou starostlivosťou, jej väčšou dostupnosťou a tiež tým, že sa verejnosť podarilo presvedčiť, aby sa zaujímala viac o svoje zdravie.
Napriek týmto úspechom Slováci stále výrazne zaostávajú v nádeji na dožitie za starými členmi EÚ. Muži o viac než sedem rokov a ženy o takmer päť.
Od roku 1990 sa po dvoch desaťročiach stagnácie až zhoršovania ich zdravotného stavu Slovákom darí lepšie. Fabiánová to vysvetľuje vyššou vzdelanostnou úrovňou, lepšiacim sa ekonomickým prostredím, kvalitnejšou zdravotnou starostlivosťou či tým, že ľudia sa začali aj zdravšie stravovať.
„Čím väčší blahobyt, tým je väčšia šanca na lepšie zdravie,“ hovorí Fabiánová o celkovej situácii v spoločnosti. Optimizmus dodávajú Slovákom najmä zlepšujúce sa ekonomické podmienky, klesajúca nezamestnanosť a lepšie materiálne zabezpečenie. To sa odráža aj na zdraví celej spoločnosti.
„Aj zvýšenie vzdelanosti sa odráža na zdravotnom stave,“ hovorí Fabiánová. Platí, že vzdelanejší ľudia sa lepšie stravujú a sú zdravší ako menej vzdelaní. K lepšiemu zdraviu im pomáha, že majú aj vďaka internetu viac informácií, ku ktorým sú aj kritickejší – napríklad k reklamám, ktoré ponúkajú nezdravé potraviny.
Mesto je zdravšie
Ak si myslíte, že život na vidieku by mal byť zdravší ako v meste, mýlite sa. Mestskí ľudia sa o seba viac starajú a ich životný štýl je lepší. Práve to ako žijeme, až 70 percentami určuje aj naše zdravie, upozorňuje Eleonóra Fabiánová.
Obezitológ Andrej Janco potvrdzuje, že mesto je oproti dedine citlivejšie na ľudí s nadváhou, a preto sa ľudia vo väčších aglomeráciách snažia skôr zbavovať nadbytočných kilogramov.
Prečo zomierame
Predčasná úmrtnosť: úmrtie medzi 20 až 64 rokom života.
U mužov na Slovensku je takmer dvakrát vyššia ako v EÚ 15, u žien 1,4 –krát vyššia.
Predčasné úmrtia spôsobujú najčastejšie ochorenia srdca a ciev a nádorové ochorenia.
Najrizikovejšie faktory: tabak a alkohol.
Lekár: Dospelí sú na tom lepšie, deti chorľavejú
Zdravotný stav ľudí na Slovensku je dnes podľa lekára, ktorý ich lieči už 48 rokov, oveľa lepší,ako keď začínal.
ŽILINA. Ľudia na Slovensku sa dnes lepšie stravujú, viac športujú a aj lieky sú kvalitnejšie, ako boli pred päťdesiatimi rokmi.
„Život sa predlžuje a stúpa počet starých ľudí,“ hovorí sedemdesiatjedenročný žilinský praktický lekár Ján Košturiak. Medzi ľuďmi je podľa neho vidieť snahu o zdravú životosprávu, o zvýšenie pohybovej aktivity.
„Máme však ešte čo robiť, aby sme dostihli vyspelé krajiny,“ hovorí Košturiak. Ordinovať v Žiline začal už v roku 1960 a ordinuje dodnes. „Určite sa to nedá porovnať so šesťdesiatymi rokmi, je tu evidentný pokrok a lepšie liečebné možnosti.“
Ľudia sa dnes o zdravie podľa neho oveľa viac zaujímajú. „V poslednom čase však vidím, že telesná aktivita sa vytráca z radov mladých,“ hovorí.
Mnoho detí je dnes podľa neho tučných. Viní z toho moderný spôsob života. „Zdravie detí sa určite zhoršuje.“ S obezitou súvisí cukrovka, vysoký krvný tlak.
Deti by podľa lekára mali zmeniť stravovacie návyky. V posledných dňoch Európska únia prišla s nápadom dávať deťom zadarmo ovocie a zeleninu v školách. Napríklad v Česku sa niektorým politikom nápad veľmi nepozdáva.
„Myslím si, že by to bol obrovský krok dopredu,“ hovorí však Košturiak. Ovocie a zelenina by podľa neho mali byť každodennou súčasťou jedálneho lístka, najmä mladých ľudí. Upustiť by mali od sladených nápojov a hamburgerov.
Dospelý by sa zasa mali zrieknuť alkoholu. Pije ho čoraz viac aj mládež. Doktora prekvapuje, že počet ľudí, ktorí majú problémy s pečeňou, nie je taký výrazný. „Zrejme tu zohráva úlohu aj to, že ľudia majú dostatočne vyváženú stravu.“ Hovorí, že podľa množstva vypitého alkoholu by od Uralu až po Bratislavu malo byť plno ľudí s cirhózou pečene, ale nie je to tak.
Slováci a najmä Slovenky rovnako holdujú aj fajčeniu, čo však nie je len problém našich žien. Pri poslednom americkom výskume sa podľa Košturiaka zistilo, že počet prípadov rakoviny pľúc prekonal obávanú rakovinu ženských pohlavných orgánov. „Spôsobil to nekontrolovaný nárast fajčiacich, najmä mladých žien,“ hovorí.
Michal Trško
Muži sú najtučnejší vo východnej Európe
Problém s nadváhou majú predovšetkým manuálne pracujúci muži, ktorí robia vonku a žijú na vidieku.
BRATISLAVA. Slovenskí muži si doprajú až príliš. Bohato naložené taniere s kalorickými a nezdravými jedlami, plné poháre s alkoholom. Z porovnávacej analýzy preto vyplýva, že slovenskí muži sú viac než švárni najtučnejší – aspoň spomedzi všetkých východoeurópskych krajín, ktoré v roku 2004 vstúpili do Európskej únie. Nadváhou trpí až 60 percent dospelej mužskej populácie.
„Na Slovensku stále pretrváva názor, že dobre sa najesť je prejavom blahobytu,“ vysvetľuje jeden z dôvodov prvenstva obezitológ Andrej Janco z Košíc. Podľa neho tomuto mýtu podliehajú najmä menej vzdelaní muži.
A dodáva opis, ako by mohla obeť tejto slovenskej legendy najpravdepodobnejšie vyzerať. „Ide o muža vo veku 35 až 55 rokov, ktorý ťažko fyzicky pracuje na voľnom priestranstve, kde sa striedajú teploty, mnohokrát veľmi nízke. Žije na dedine a chová domáce zvieratá,“ vykresľuje typického obézneho Slováka odborník z Košíc. A dodáva, že muži, ktorí trpia nadváhou, pijú až príliš veľa alkoholu. Ten patrí k hlavným rizikovým faktorom srdcovo-cievnych ochorení, ktoré spôsobujú v najväčšej miere predčasnú úmrtnosť.
Janco nesúhlasí s rozšíreným názorom, že obezita je primárne výsledkom sedavého zamestnania. Tieto pozície podľa neho patria vzdelanejším ľuďom, ktorí si dávajú väčší pozor na obezitu. Pravdou však podľa neho je, že priemerný energetický výdaj dnešného muža, ktorý žije v meste, je len tretinový v porovnaní s mužom spred sto rokov, pritom oveľa viac je.
(jkr)
Každý starne po svojom
Ľudia sa od roku 1990 viac zaujímajú o to, čo ovplyvňuje ich zdravie, vyplýva z odpovedí JANY KOLLÁROVEJ z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Košiciach.
Čo spôsobilo, že sa stredná dĺžka života ľudí na Slovensku predĺžila?
„Je to najmä poklesom dojčenskej úmrtnosti v rokoch 1990 až 2006, klesla z 12,0 promile na 6,6 promile. Ďalší faktor je socio-ekonomický. V tomto období klesla nezamestnanosť, zvýšili sa príjmy, zlepšila sa ekonomická situácia aj prístup k informáciám v médiách a upozorňovanie na faktory ovplyvňujúce zdravie. No a nezanedbateľnú úlohu má úroveň zdravotnej starostlivosti.“
Je nejaká medzná hranica predlžovania strednej dĺžky života?
„Starnutie je nezvratný proces, je možné ho do istej miery ovplyvniť, ale nekonečno neexistuje. Stredná dĺžka života je indikátor, ktorý určuje pravdepodobný počet rokov, ktorého sa jednotlivec dožije za predpokladu, že nenastanú podstatné zmeny v úmrtnosti. Je určitou šancou, ktorú jedinec pri narodení má. Závisí od jeho schopností a možností, no najmä podmienok, v ktorých sa narodí, vyrastá a prežije život, ako tú šancu využije.“
Existuje veková hranica, kedy človek začne chátrať napriek perfektnej zdravotnej starostlivosti a zdravému štýlu?
„Kvalita života nie je daná len zdravotným stavom. Ovplyvňuje ju telesný, psychický, sociálny stav, peniaze, kultúra a hodnotový systém spoločnosti. Ani perfektná zdravotná starostlivosť a ani zdravý životný štýl ju nemusia plne garantovať. To, kedy nastane zlom v kvalite života, je individuálne. Niekto sa cíti starý v 30, niekto je vitálny, aj keď dosiahne hranicu očakávanej dĺžky života.“
Akým životným štýlom sa dá predlžovať stredná dĺžka života?
„Dôležité je poznať rizikové faktory životného štýlu, ale aj tie ochranné, a snažiť sa vyhýbať sa tým prvým a podporovať druhé. Nefajčiť, neprejedať sa, nesedieť, nezaoberať sa problémami, ktoré sa nedajú riešiť, nepodliehať škodlivým závislostiam a naopak, striedmo a primerane veku sa stravovať, veľa sa hýbať, tešiť sa zo života a venovať sa aktivitám, ktoré robia človeka šťastným.
Jana Kollárová,
Regionálny úrad verejného zdravotníctva
(jkr)
Autor: Ján Krempaský
